Prečo nečerpáme eurofondy? Môže za to nedostatok ľudí, byrokracia a verejné obstarávanie

Hoci 80 percent verejných investícií sa na Slovensku financuje z eurofondov, pomerne málo vieme  o tom, prečo ich tak slabo a neefektívne čerpáme. Čerpanie dosahuje v súčasnosti úroveň 35 percent a patríme v ňom k najhorším v Európe. Na porovnanie, Česká republika čerpá na 39 percent, Poľsko a Maďarsko na 41 percent.

Programové obdobie 2014 – 2020, ktoré sa už pomaly blíži ku koncu (platí zásada n + 3, teda vyčerpať financie z tohto obdobia musíme do roku 2023), bolo v poradí už tretím, v ktorom Slovensko mohlo čerpať eurofondy. Napriek tomu to vyzerá, že sa stále nevieme poučiť. Dynamika čerpania je dokonca nižšia, ako bola o takomto čase v predchádzajúcom programovom období. A to napriek tomu, že teraz máme k dispozícii o tretinu viac úradníkov zodpovedných za čerpanie eurofondov.

Vedľajší efekt slabého čerpania je, že nám prepadáva rekordne veľa financií. V rokoch 2017 a 2018 to bolo 150 miliónov eur (takzvané dekomitmenty) a v minulom roku sme sa ďalším prepadom len tesne vyhli vďaka zlúčeniu dvoch operačných programov.

Prečo teda tak slabo čerpáme? Problém je, že neexistuje žiadna verejne dostupná analýza alebo štúdia, ktorá by komplexne skúmala príčiny. O systéme čerpania eurofondov neprebieha prakticky žiadna významnejšia diskusia. Ani pred voľbami to pre politikov nebola téma. Vo všeobecnosti sa to síce vníma ako problém, s ktorým by sa malo niečo robiť, ale pre verejnosť je príliš vzdialený, asi ako samotný Brusel.