Prečo sa NBS bojí ďalšieho zadlžovania domácností

Najmä ak sú banky na retailové úverovanie povzbudené ako nikdy predtým. Zdá sa, že sa niet čo čudovať, že sa Slováci masívne zadlžujú a úvery rastú doteraz najrýchlejšími prírastkami. Lenže Slovensko je v Európe extrém, a ten vzbudzuje záujem. Žiada sa pribrzdiť, vysokú zadlženosť označuje Národná banka Slovenska (NBS) ako rizikový faktor pre finančnú stabilitu.

Centrálna banka poslala smerom k verejnosti zrozumiteľný odkaz. „V dobrých časoch musí každý rozumný človek myslieť aj na časy zlé. A nezneužiť ich na to, že sa príliš zadlží. Lebo neskôr v zlých časoch sa ťarcha dlhu bude podstatne ťažšie niesť.“

K rozumnému úverovaniu týmito slovami vyzýval tentoraz nie banky, ale ľudí riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni NBS Marek Ličák. S dodatkom, že nízke úroky tu nebudú večne. Smerom k vláde takéto odporúčania nezazneli. Tá pritom úverovanie obyvateľstva stále podporuje a zo štátneho rozpočtu vynakladá peniaze na to, aby lacné hypotéky boli ešte lacnejšie a „dostupnejšie“.

Nie koľko, ale ako

Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, kde zadlženosť domácností meraná podielom ich dlhu na disponibilnom príjme stúpa nepretržite od roku 2003. Teda od čias, kedy banky rozbiehali hypotekárne bankovníctvo a viac-menej len začali obyvateľstvu požičiavať. Zadlženosť rástla úplne prirodzene, lebo na začiatku bola veľmi nízka. Poslednú päťročnicu je rast zadlženosti relatívne aj absolútne najvyšší zo všetkých krajín Európskej únie.

1,4 milióna ľudí malo koncom vlaňajška nejaký dlh. Za rok ich bolo o 49-tisíc viac. Dlhodobý dlh z toho malo vyše tristotisíc ľudí.

Slovenské domácnosti patria medzi najviac zadlžené z krajín v strednej a východnej Európe, ich ukazovatele dlhu medziročne stúpajú v tejto skupine štátov v najväčšej miere. Na takéto „naj“ upozorňuje NBS. Hoci uznáva, že porovnávanie zadlženosti domácností k disponibilným príjmom či na HDP nakoniec nemusí byť až také podstatné. Podľa NBS ani nemá jednoznačnú interpretáciu, nemožno jasne povedať, aká úroveň je optimálna.

Viaceré krajiny v únii majú v poslednom čase skúsenosť skôr s poklesom týchto podielov, čo ukazuje, že ich zadlženosť nebola dlhodobo udržateľná. Zadlženosť slovenských domácností dosahuje 35 percent slovenského HDP, to podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej stále nie je veľa v porovnaní s európskymi krajinami, kde dosahuje 56 percent veľkosti tamojších ekonomík.

Pomer zadlženosti domácností k disponibilnému príjmu 1/2
(2014, %)

Štátna podpora pokračuje

Prečo by potom mohla byť vysoká zadlženosť problém? Podľa NBS sa v zahraničí ukazuje problematická z hľadiska ekonomického rastu, zadlžené domácnosti majú užší priestor na zvyšovanie spotreby. Centrálna banka hovorí, že viac ako samotná zadlženosť je v slovenských podmienkach dôležité skôr to, ako je dlh rozdelený medzi jednotlivé domácnosti. Rozhliadanie sa touto optikou sa jej nezdá. Dlh domácností je podľa nej sústredený do vekových skupín od 16 do 44 rokov a medzi domácnosťami s mediánovými príjmami. V eurozóne sú to skôr starší a bohatší klienti. NBS preto vidí pre tunajšie banky vyššie kreditné riziko.

Štát pritom stále podporuje poskytovanie úverov na nehnuteľnosti zo štátneho rozpočtu. Mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, ktorí nepresiahnu príjem 1,3-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, na päť rokov poskytuje príspevok. Úroková sadzba sa mladému klientovi zníži o tri percentá, z toho dva dotuje štát a jedno percento banka.

Pod tri percentá sa pritom banky s novými úvermi v priemere (nielen v reklamných spotoch) dostali ešte v poslednom kvartáli roku 2014. Posledné dostupné údaje centrálnej banky ukazujú v apríli pokles priemernej sadzby k 1,8 percentám. Akúkoľvek podporu na úvery na bývanie preto ľudia nepotrebujú, ceny na historické minimá tlačí nielen vo všeobecnosti nízka úroveň úrokových sadzieb v dôsledku menovej politiky ECB, ale aj konkurencia medzi bankami.

TREND sa pýtal ministerstva financií, či plánuje meniť doterajšiu politiku v oblasti bývania a prečo považuje za potrebné bonifikovať hypotéky v čase nízkych sadzieb. Tlačové oddelenie odpovedalo, že ministerstvo „v súčasnosti analyzuje parametre štátnej podpory v oblasti bývania“. Kedy očakáva výsledok analýzy, neuviedlo. Tento rok by malo ísť na podporu hypoték zo štátneho rozpočtu 33 miliónov eur.

Podiel úverov domácnostiam na HDP 2/2
(2014, %)

No problem

I keď centrálna banka spomína stúpajúcu zadlženosť slovenských domácností v súvislosti s finančnou stabilitou sektora, bankári sa na zadlženosť nedívajú s obavami, nevidia ju ako problém. „Súčasnú úroveň zadlženia domácností nepovažujeme za problém, no nepovažujeme ani udržanie súčasného tempa rastu úverov za žiaduce,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Nečaká, že by mali úvery rásť tak rýchlo aj naďalej. Ako hovorí, počet mladých vo veku 25 až 35 rokov sa v rokoch 2003 až 2010 zvyšoval a spolu s nízkou bázou stavu úverov to spôsobilo vysoké tempá úverovania. „Od roku 2011 síce počet ľudí v hypotekárnom veku mierne klesá, no pokles na intenzite začne naberať až od roku 2020,“ hovorí.

Negatívnym scenárom by však podľa J. Valachyho bol náhly