V dôsledku otepľovania sa roztápajú ľadovce, stúpa hladina oceánov. Do konca storočia môžu zatopiť desiatky krajín a vyhnať z domovov stámilióny ľudí. Silné hurikány, devastujúce záplavy, obrovské požiare, znečistená voda, pôda, masové vymieranie zvierat... To všetko vplyvom ľudskej činnosti.

Kritickou hranicou oteplenia planéty je podľa správy IPCC jeden a pol až dva stupne Celzia.. S momentálnym tempom ťažby fosílnych palív a vypúšťania emisií však smerujeme k otepleniu o tri až päť stupňov. 

Podľa vedcov máme čas už len zhruba do roku 2030, aby sme spravili komplexné zmeny a zvrátili tak negatívne dôsledky klimatických zmien.

Pokiaľ nebudeme konať, hrozí zánik našej civilizácie, ako ju poznáme. My, dnešní študenti, sme prvá generácia, ktorej sa to v plnej miere dotkne.

Ako stredoškolák som dlho nevidel žiadny spôsob, ako s tým niečo urobiť. Ľudia okolo mňa tento problém vôbec nevnímali. Bol som nahnevaný a frustrovaný, že v politickom prostredí a v témach ohrozenia životného prostredia nemám žiaden hlas. Videl som, že politici sa o to takisto nezaujímajú.

Registroval som švédsku školáčku Gretu Thunbergovú. Videl som ju ako odvážne mladé dievča, ktoré sa nebojí predstúpiť pred politikov najvyššieho rangu a povedať im svoj názor a vyjadriť svoje znepokojenie. Za záchranu planéty burcovala mladých ľudí po celom svete, ktorí vytvorili hnutie Fridays for Future.

Na sociálnych sieťach som zistil, že takéto hnutie vzniká aj na Slovensku. Pridal som sa teda k motivovanej skupine, ktorá sa nechcela len sťažovať, ale aj niečo robiť.

V marci, apríli a máji sme usporiadali tri celoslovenské štrajky študentov. Okrem Bratislavy sa pridali aj Košice, Žilina, Liptovský Mikuláš, Zvolen, Banská Bystrica a Michalovce.

Chceme, aby ľudia pochopili vážnosť a naliehavosť situácie, aby klimatické zmeny pre nich neboli len abstraktný pojem. Ak chceme, aby sa veci zmenili, toto musí byť začiatok. Keď pre naše myšlienky získame podporu širokej verejnosti, bude to signál, aby sa ich chopili aj politici.

Klimatická kríza je pravdepodobne tou najväčšou výzvou, ktorej sme kedy ako ľudstvo čelili

Mrzia ma slová tých, čo v reakcii na naše protesty vravia, že máme plné ústa ‚kecov‘, ale v skutočnosti nič pre záchranu našej zeme nerobíme. Že si kupujeme nové iPhony a módne oblečenie. Že by sme radšej mali ísť zbierať odpadky do lesa.

Zdá sa mi to nefér, lebo nás nepoznajú. Po diskusiách s mnohými študentmi som presvedčený, že väčšina štrajkujúcich recykluje, tvorí málo odpadu, obmedzuje konzumáciu mäsa, jazdí na bicykli alebo inak znižuje svoju uhlíkovú stopu a pomáha prírode, ako to len ide.

Pre mnohých z nás, ktorí ešte nemôžeme voliť, je takýto štrajk jediným spôsobom, ako bojovať za to, čo považujeme za správne. Generácia našich rodičov zlyhala. Naša generácia je tá posledná, ktorá s tým ešte môže niečo spraviť. Ak sa k tomuto problému nepostavíme čelom my, tak potom nikto...

Autor študuje na Gymnáziu na Hubeného ulici v Bratislave.