Dôvodom sú chýbajúce spoločné pravidlá pre digitálne prostredie, od autorských práv, cez doručovanie balíkov až po telekomunikácie. Ich zjednotenie by podľa Európskej komisie mohlo hospodárstvu EÚ priniesť benefity v hodnote 415 miliárd eur ročne. Vlani v máji preto Európska komisia ohlásila stratégiu Jednotného digitálneho trhu (Digital Single Market). TREND sa o nej zhováral s podpredsedom komisie Andrusom Ansipom.
V rozhovore sa dočítate:
- Ktoré najväčšie digitálne bariéry musia v Európe padnúť
- Prečo je dôležité zrušenie geo-blockingu pri online nákupoch
- Ako Estónsko ušetrilo dve percentá HDP, teda celé náklady krajiny na obranu.
Prečo Európa potrebuje Jednotný digitálny trh?
Nejde o politikov, elity, ale o bežných ľudí. Keď sa napríklad Slováci snažia nakupovať v cudzine, bývajú presmerovaní na iný, drahší obchod. Podľa nášho mystery shoppingu sa dve percentá testujúcich vôbec nedokázali pripojiť na stránku v inej krajine. Ďalších 27 percent sa nemohlo zaregistrovať, pretože nemalo správnu IP adresu, 32 percent z registrovaných malo problém s doručením. A ďalšia tretina nemohla zaplatiť, hoci máme SEPA a jednotnú menu. Lebo e-shop odmietol prijať kreditku z iného štátu. Len jednej tretine ľudí sa podarilo uspokojivo nakúpiť. Toto predsa nie je jednotný trh!
Európska komisia už predstavila oblasti návrhov, ktoré majú viesť k vytvoreniu Jednotného digitálneho trhu. Ako zabezpečí, aby z neho neprofitovali veľké a rozvinutejšie ekonomiky na úkor menších a menej rozvinutých?
Nebude to ľahké víťazstvo. Mnohé firmy sa nevedia alebo nechcú zmeniť, hoci vedia, že ich biznis model nie je udržateľný. Takže vo všeobecnosti všetci podporujú vytvorenie Jednotného digitálneho trhu. Ale keď dôjde na detaily, začnú sa stretávať rôzne záujmy a jednotlivé krajiny sa k tomu začínajú stavať inak. Vo viacerých dôležitých oblastiach sme už dokázali spraviť zmeny. Napríklad sme dosiahli dohodu o tom, že od 15. júna 2017 prestanú existovať roamingové poplatky. Už teraz oproti minulosti padli o 75 percent. Podľa mňa ide o významný medzník. Kým v USA ľudia roaming nepoznajú, v EÚ máme generáciu ľudí, ktorá sa naučila, že používať mobilné zariadenia v cudzine je nebezpečné a drahé.
Andrus Ansip (59)
Vyštudoval chémiu na Univerzite v estónskom Tartu. V branži sa však veľmi neohrial. Po rozpade Sovietskeho zväzu pôsobil v bankovom a investičnom sektore, v roku 1998 sa stal primátorom mesta Tartu. Stade už v roku 2005 zamieril na premiérske kreslo estónskej vlády, kde strávil tri volebné obdobia. V septembri 2014 vstúpil do Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ako jej podpredseda pre Jednotný digitálny trh (Digital Single Market). A. Ansip je ženatý a má tri deti.
Regulácia roamingu beží od roku 2007. Koľko potrvá vytvorenie Jednotného digitálneho trhu?
V decembri sme uviedli návrh, aby zákazník mohol používať legálne zakúpený digitálny obsah kdekoľvek v EÚ. Každý Európan strávi v priemere desať dní ročne v inej krajine únie. Takíto ľudia by mali radi aj v zahraničí prístup k digitálnemu obsahu, ale copyrightové dohody im to znemožňujú. Asi tretina ľudí používa VPN prístup, takmer 70 percent sa obracia na „sťahovanie zadarmo“. Je čas to zmeniť. Verím, že to pôjde. Za jeden a pol roka sa nám na poli Jednotného digitálneho trhu podarilo dosiahnuť viac než za predchádzajúcich desať rokov.
V čom vidíte hlavné riziká stratégie?
Podľa analýzy Európskeho parlamentu je veľkosť digitálneho trhu 415 miliárd eur ročne. Z ekonomického hľadiska je preto výhodné vytvoriť jednotný trh. Je, samozrejme, podstatné ochraňovať základné práva, ale nemôže sa stať, že niekomu odmietnu prijať kreditku len preto, že je z iného členského štátu. V príliš veľa prípadoch sa stáva, že firmy sa nevedia zmeniť. Ako napríklad pri roamingu. Mobilní operátori [nastavením prémiových taríf] prakticky klientom odkázali, aby ich služby v zahraničí nevyužívali. Klienti potom operátorov neznášali – buď preto, že sa nedostali k službe, alebo pre veľmi vysoké účty. A to operátori vedeli už aj pred desiatimi rokmi. Všetci chcú predsa spokojných klientov.
Mnohé firmy sa nechcú zmeniť, hoci vedia, že ich biznis model nie je udržateľný
Ako sa majú firmy čo najlepšie pripraviť, aby dokázali z jednotného trhu ťažiť?
V EÚ máme veľmi veľa šikovných ľudí, perspektívnych start-upov. V rámci únie je však pre ne veľmi ťažké rásť. A tiež získavať venture kapitál. Vezmite si švédsky Spotify. Prečo sa musel presunúť do USA, aby mohol rásť? Odpoveď je vždy rovnaká: fragmentácia trhu. Máte 28 rôznych súborov pravidiel, ako ochraňovať klienta. Pre malú firmu je nemysliteľné, aby mala dostatok ľudí na to, aby všetky dodržiavala. Akoby každá vláda odkazovala firmám: ostaňte doma. To nie je posolstvo, ktoré by sme mali európskym firmám dávať.
Ako ide EÚ vybudovať digitálny trh
Jednotný digitálny trh má spotrebiteľom a podnikom uľahčiť prístup k online výrobkom a službám v celej Európe. Má tiež zlepšiť podmienky pre digitálne siete a služby, aby rástli a prosperovali. A napokon má podporiť rast európskeho digitálneho hospodárstva. Pre každý z cieľov pripravuje komisia súbor legislatívnych i nelegislatívnych opatrení. Časť z nich už predstavila.
V oblasti prístupu k online produktom a službám ide napríklad o reguláciu cezhraničného doručovania balíkov, ktoré je výrazne drahšie ako v rámci jednej krajiny. Skončiť by malo i geografické blokovanie (geo-blocking), kvôli ktorému je online služba dostupná len vo vybraných krajinách alebo sa v každom štáte účtujú rozdielne ceny. Súčasťou tohto cieľa je reforma autorských práv, aby sa contentové služby mohli využívať cezhranične.
Čo sa týka digitálnych sietí a služieb, Európska komisia plánuje zjednodušiť koordináciu frekvenčného pásma a podporovať investície do širokopásmového internetu. V rámci revízie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zasa mieni podporiť pôvodnú európsku tvorbu – stanovuje podiel domácej produkcie v databázach služieb, ako sú iTunes alebo Spotify. Komisia chce tiež posudzovať netransparentnosť online výsledkov vyhľadávania a skúmať účinnosť pravidiel na ochranu osobných údajov.
V oblasti podpory digitálneho hospodárstva plánuje komisia odstrániť bariéry, ktoré bránia voľnému toku údajov v únii, a tiež certifikáciu cloudových služieb. Veľkou ambíciou je elektronizácia verejnej správy do roku 2020. V rámci nej sa má celoeurópsky zaviesť pravidlo „jedenkrát a dosť“ (úrady nesmú od občanov a firiem požadovať údaje, ktoré si môžu vyhľadať v štátnych informačných systémoch), ako aj prepojiť obchodné registre a ústredné portály verejných služieb jednotlivých krajín.
Očakávate, že pravidlá Jednotného digitálneho trhu zrovnajú biznisové možnosti menších firiem s veľkými?
Jednotný digitálny trh bude výhodný pre všetkých. Pokiaľ ide o veľké spoločnosti, tak áno, sú schopné sa venovať aj 28 trhom, majú na to ľudí. Určite to ale pre nich nie je výhoda, ktorá by ich zásadne priťahovala. Pre malé podniky je ťažké už len získať licenciu na podnikanie v inej krajine, v priemere to stojí
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
