Prečo migranti nezaplavia náš trh práce? Tých najlepších si už rozchytali iní

Vyznieva to možno trochu sarkasticky až nekorektne, ale taká je realita, čo sa týka ľudí prichádzajúcich na Slovensko za prácou z krajín mimo Európskej únie. Aj najnovšia analýza Inštitútu pre finančnú politiku pri ministerstve financií hovorí o tom, že síce prichádza viac ľudí – vracajúcich sa Slovákov a cudzincov –, ako ich zo Slovenska odchádza, ale v porovnaní s krajinami EÚ a V4 je cudzincov prichádzajúcich na Slovensko stále oveľa menej.

Napríklad oproti Poľsku sme v roku 2016 vydali až osemkrát menej povolení na pobyt na jedného obyvateľa. V porovnaní so susedným Českom, kde malo ku koncu roka 2016 legálny pobyt takmer 500-tisíc cudzincov, žila u nás k tomuto dňu len približne pätina tohto počtu. Ročný podiel prichádzajúcich cudzincov k populácii bol u nás v roku 2015 takmer štyrikrát nižší ako vo zvyšných krajinách V4 a menej než desatinový v porovnaní s EÚ 15.

Viac, ale nie veľa

To, že cudzincov prišlo na Slovensko viac, dokazujú aj dáta z ústredia práce. Kým v januári v roku 2015 ich bolo len niečo vyše 2 500, rok nato 2 900, vlani ešte o tisícku viac, ale tento rok v januári už bol nárast viac ako stopercentný. Úrady práce evidovali už takmer deväťtisíc cudzincov pracujúcich na Slovensku, k čomu mohli pomôcť mierne uvoľnené podmienky pre sezónnych pracovníkov zo zahraničia.

Podiel prichádzajúcich cudzincov na celkovej populácii je však stále len 0,07 percenta. V Česku je to napríklad 0,30 a priemer EÚ15 je 1,19 percenta.

Vo svete je pritom bežné, že až desať percent celkovej pracovnej sily tvoria cudzinci. Ak by to tak malo byť aj u nás, muselo by na Slovensku pracovať štvrť milióna cudzincov. „Sme na trende, ktorý sa zvyšuje a ktorý je pre členské krajiny OECD celkom prirodzený, ale stále sme hlboko pod priemerom,“ vysvetľuje V. Baláž.

Ekonómovia aj sociológ sa zhodujú na tom, že dôvodom, prečo cudzinci prichádzajú radšej do okolitých krajín, bol tradičný problém Slovenska –