Prečo Markíza odchádza z antén a ako to zmení trh

Môže ísť o vyjednávaciu taktiku, no trh ráta aj s možnosťou, že pôjde o reálny scenár. Markíza by potom už nemusela byť voľne šírenou stanicou v žiadnej platforme, ľudí prijímajúcich signál na anténu by jej koniec v DVB-T mohol donútiť prejsť na alternatívne spôsoby príjmu. To by prinieslo nových zákazníkov káblovým a satelitným operátorom a zrejme prispelo k úpadku politicky zneužitého terestriálu, ktorý má na Slovensku už beztak slabú pozíciu.

Zbabrané DVB-T

Markíza platí Towercomu za šírenie vzduchom viac ako päť miliónov eur ročne. Z pohľadu nákladov je to s odstupom najdrahší spôsob distribúcie jej signálu. Výhodou je, že sa týmto spôsobom dostáva do domácností, ktoré za televíziu nie sú ochotné platiť. Nevýhodou, že na Slovensku ich nie je až tak veľa. Podiel DVB-T ako primárneho príjmu dosahuje podľa markízackej materskej skupiny CME 12 percent. K 30 percentám sa údaj podľa prieskumu GfK blíži pri zarátaní ďalších televízorov v domácnostiach. V susednom Česku je penetrácia DVB-T okolo 60 percent.

Ako domácnosti prijímali TV signál
(2015, %)

Digitálna televízia cez anténu sa na slovenskom trhu nepresadila z rôznych dôvodov. Bývalý šéf regulačného úradu Branislav Máčaj v minulosti tvrdil, že na tom mali záujem samotné televízie, ktoré sa obávali príchodu konkurencie a straty príjmov z reklamy.

Vláda mala oficiálne s DVB-T veľké plány, vrátane širšej ponuky staníc a doplnkových služieb, ale strategické ciele zostali na papieri. Prideľovanie frekvencií navyše sprevádzal škandál – Ficov kabinet vydláždil cestu k frekvenciám Towercomu. Tento scenár predpovedal B. Máčaj, ktorý tvrdil, že spoločnosť je krytá finančnou skupinou J&T. Tá to popierala. B. Máčaja potom parlament ovládaný Smerom-SD na návrh vlády z čela regulačného úradu odvolal pre údajné pochybenia pri DVB-T tendri.

Towercom naozaj postupne získal povolenia na všetky štyri multiplexy, tri z nich môže prevádzkovať do roku 2029. „Monopol“ v celoplošnom DVB-T umožňuje firme pomerne voľne nastavovať ceny za služby vysielania, lebo v tomto segmente nie je pod tlakom konkurencie, ktorá by vytvárala súťaž.

Platby isté od Joj aj RTVS

Towercom má zo slovenských televíznych vysielateľov momentálne isté peniaze od TV Joj, ktorá je súčasťou portfólia skupiny J&T. Od roku 2014 Towercom patrí austrálskemu fondu MIRA, no predĺžená zmluva o vysielaní s Joj platí až do roku 2021. Istým klientom operátora v oblasti terestriálneho vysielania je aj RTVS, ktorý musí svoje stanice v DVB-T šíriť zo zákona. Ani prípadná zmena legislatívy by verejnoprávnej televízii nedala na výber. Nevypovedateľnú zmluvu s Towercomom na takmer dvesto miliónov eur podpísala až do roku 2025 za riaditeľa Štefana Nižňanského.

Markíza už ďalej platiť nechce, zmluva jej vyprší v roku 2016. Cez médiá informovala, že novú neuzavrie. Stopercentné to však byť nemusí. „Rokujeme spolu,“ odpovedala hovorkyňa televízie Tatiana Tóthová na otázku TRENDU, či sú rokovania definitívne uzavreté.

Televízia sa taktikou môže snažiť o výhodnejšie podmienky. Towercom je debatám otvorený, o Markízu rozhodne nechce prísť. Aj keď v reakcii hneď divákom prisľúbil, že ak by sa tak stalo, bude pracovať na „adekvátnej náhrade“. V talóne má mať nový kanál českej Primy pre slovenský trh s plnohodnotným obsahom. V kombinácii s ďalšími novými kanálmi by Towercom teoreticky mohol udržať súčasný alebo podobný podiel DVB-T u divákov. Zvlášť ak značná časť z nich preferuje kritérium bezplatného príjmu pred šírkou programového rastra.

Operátor musí ale rátať aj s opačným vývojom – že odchod Markízy DVB-T platformu oslabí. Ako písal denník Sme, v krízovom scenári by perspektívne Towercom mohol frekvencie využiť aj inak ako na televízne vysielanie – na internetové služby. Predchádzalo by však tomu schvaľovanie regulátora.

Kto získa divákov

Ani ľudia z brandže nemôžu s istotou predpovedať, akú časť divákov by chýbajúca Markíza v DVB-T donútila objednať si na sledovanie televízie platenú službu. „Divákom na anténe ostanú stanice RTVS, Joj, Ta3. Je otázka, či postupne prejdú na iné platformy, alebo si zvyknú na to, že budú bez Markízy,“ hovorí Otto Verbich, prezident Slovenskej asociácie pre káblové telekomunikácie. Podľa neho treba brať do úvahy aj to, že čoraz viac divákov je kritických voči obsahu komerčných staníc s veľkým podielom reklamy.

Člen predstavenstva M7 Group prevádzkujúcej Skylink Jaromír Glisník očakáva,