Tesne pred ôsmou hodinou ráno. Otvárajú sa brány sivo-modrého galantského závodu kórejskej firmy Samsung. Pre stovky zamestnancov a agentúrnych pracovníkov sa začína osemhodinová šichta montovania televízorov, za ktorú dostanú v hrubom šesťsto až deväťsto eur mesačne. Domov prídu zničení a s pocitom, že pracujú najmä pre nadnárodné korporácie, ktoré si svoje tučné zisky vyvážajú do zahraničia.

Nespokojnosť s výškou zárobku či frflanie na zamestnávateľov, samozrejme, nie sú žiadna svetová výnimka. Poznajú ich v každej krajine. Slováci však majú na ponosovanie sa o jeden dôvod navyše: vzhľadom na produktivitu práce, teda hrubý domáci produkt vydelený počtom pracujúcich, zarábajú oveľa menej ako v iných vyspelých krajinách.

Nie je čistý ako hrubý

Hlavným dôvodom tohto stavu je východisková situácia slovenského hospodárstva z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Mnohé fabriky boli počas socializmu budované a umiestňované bez trhovej logiky a po revolúcii v roku 1989 sa ukázali ako neproduktívne a teda zbytočné. Ďalšiu časť zničilo tunelovanie a divoká privatizácia počas vlád Vladimíra Mečiara. „Hospodárskou transformáciou slovenská ekonomika utrpela stratu veľkého množstva kapitálu. To zvýšilo kapitálové výnosy,“ teda zisky firiem, vysvetľuje Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Vyššie výnosy kapitálu od otvorenia sa zahraničiu na prelome milénií priťahujú nové investície, čo by v dlhodobom horizonte malo hospodársku situáciu normalizovať. Avšak tento dlhodobý horizont môže trvať aj celé dekády. „Investori síce prinášajú skokový rast produktivity práce, ale na prilákanie zamestnancov im stačí ponúkať mzdy iba mierne vyššie oproti lokálnym firmám s nižšou produktivitou,“ dodáva B. Žúdel.

Z pohľadu pracovníkov je podiel miezd na HDP len štatistická veličina, graf z ktorého sa nenajedia

Súvisiacim dôvodom nízkych slovenských platov je pretrvávajúca vysoká kapitálová náročnosť slovenskej ekonomiky. Ak musia priemyselné podniky splácať drahé stroje a roboty, musí ísť veľký podiel z prevádzkových ziskov prirodzene na odpisy investícií. Vlani tvorili odpisy v slovenskej ekonomike podľa Európskej komisie až 21 percent HDP, čo bola tretia najvyššia hodnota v európskej dvadsaťosmičke.

Aj z pridanej hodnoty dvesto najväčších firiem, u ktorých boli známe údaje, podľa TREND Analyses tvorili odpisy viac ako pätinu celkovej pridanej hodnoty. To znamená, že takzvaný čistý domáci produkt Slovenska, ktorý sa delí medzi zisky a platy, je o poznanie nižší ako najčastejšie pertraktovaný hrubý domáci produkt (HDP).

Prečo máme nízke platy

Najdrahší vo V4

„Z pohľadu pracovníkov je podiel miezd na HDP len štatistická veličina, graf z ktorého sa nenajedia. To, čo ich zaujíma, je celkový balík miezd,“ dodáva Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Balík peňazí na vyplatené mzdy a odmeny zamestnancov pritom za posledné roky celkom slušne rastie. Za posledných jedenásť rokov rástlo hodinové ohodnotenie pracujúcich v súkromnej sfére vyjadrené v eurách v Európskej únii rýchlejšie len v Rumunsku a Lotyšsku. Odmeny slovenských zamestnancov v porovnaní s tými v Rakúsku za rovnaké obdobie narástli zo 6,3 na vlaňajších 31,2 percenta. Podobný vývoj zaznamenali slovenské platy aj voči Nemecku.

„Len masívnemu prílevu priamych zahraničných investícií, teda kapitálu, ktorý sme tu po páde železnej opony jednoducho nemali, môžeme vďačiť za obdobie rokov 2000–2009, keď miera nezamestnanosti rekordne klesla. So zahraničným kapitálom prišli nielen nové pracovné miesta, ale aj adekvátne dynamický rast priemerných miezd,“ dupľuje analytik Sberbank Europe Vladimír Vaňo.

V porovnaní so susedmi, ktorí zažili socializmus, na tom slovenskí zamestnanci nie sú vôbec zle. Celkové náklady práce, teda hrubé mzdy spolu s odvodmi a ostatnými platbami zamestnávateľov, na hodinu v priemere presiahli desať eur. SR tak predbehla už aj svojho západného suseda a dva roky po sebe vedie tabuľku regionálnych susedov z Vyšehradskej štvorky. Rovnako najvyššia je na Slovensku aj produktivita práce.

Od čoho závisí výška miezd

  • Produktivita práce: teda to, akú veľkú pridanú hodnotu vytvára zamestnanec pre zamestnávateľa. V dlhodobom horizonte produktivita nesúvisí ani tak s osobným nasadením, ale s efektivitou pracovných postupov a nástrojov.
  • Kapitálová náročnosť ekonomiky: časť z celkovej hrubej pridanej hodnoty smeruje do nadobúdania a splácania kapitálového majetku firiem. Čím vyšší podiel odkrajujú odpisy, tým menej zostáva na platy a zisk.
  • Miera nezamestnanosti: čím viac ľudí bez práce dokáže nastúpiť na konkrétnu pozíciu, tým slabšiu vyjednávaciu pozíciu o plate má zamestnanec.
  • Odborová organizovanosť: kolektívne vyjednávanie vie podmienky pre zamestnancov zlepšovať. Zároveň však zvyšovaním nákladov pre zamestnávateľov môže brániť tvorbe nových pracovných miest.
  • Minimálna mzda: ovplyvňuje celkový priemer len málo, poberá ju len malé percento pracujúcich. Jej zvyšovanie môže motivovať ľudí na sociálnych dávkach zamestnať sa, ale zvyšovaním nákladov môže zároveň spôsobiť prepúšťanie.
  • Daňové úniky a korupcia: ukrajujú z koláča dostupného na mzdy vo verejnom sektore.

Bratislava vyššie ako Praha

Okrem priemerných platov je zaujímavá aj výška miezd v rôznych hospodárskych odvetviach. Veľké porovnanie platov so susednými krajinami z Vyšehradskej štvorky podľa odvetví pripravila personálna agentúra Grafton. Pozrela sa na päť veľkých brandží: IT a telekomunikácie, bankovníctvo a ekonomické služby, stavebníctvo a reality, centrá zdieľaných služieb, priemysel a inžiniering, ako aj obchod a marketing.

Analytici sa sústredili na mzdy v hlavných mestách. Ako najlepšie platené vyšli takmer vždy pozície 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa