V roku 1963, šesť rokov pred prvým pristátím na Mesiaci, šokovala Američanov sovietska astronautka Valentína Tereškovová, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre. Na obežnej dráhe okolo Zeme strávila viac času než všetci americkí kozmonauti dohromady. V ďalších rokoch ju ako symbol progresívnej sociálnej politiky využívala sovietska propaganda. To však nebolo všetko.

Aj športovkyne zo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a socialistickej východnej Európy v tom čase bežne vyhrávali vo svojich olympijských kategóriách. Ženy z východného bloku dominovali aj v medicíne, práve, vo vede či v bankovníctve. Bulharsko a ďalšie socialistické štáty zaviedli kvóty na počet žien v parlamente dlho predtým, než sa o tom začalo uvažovať na Západe. Podľa Financial Times je osem z desiatich európskych štátov s najvyšším počtom žien v technických odvetviach práve z východnej Európy. Ako je to možné?

Kristen Ghodseeová, profesorka ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite, napísala v roku 2017 v New York Times provokatívny komentár s názvom Prečo mali ženy v socializme lepší sex. Po tom, ako článok vyvolal veľké ohlasy, sa rozhodla svoje argumenty rozviesť v knihe s rovnakým názvom, ktorá nedávno vyšla aj v slovenčine.

Na tenkom ľade

Základné posolstvo knihy by sa dalo zhrnúť takto: socialistický systém vytvára predpoklady na väčšiu ekonomickú nezávislosť žien, ktorá vedie ku kvalitnejšiemu životu žien a nakoniec aj k ich lepšiemu sexu. Autorka sa pritom pohybuje na pomerne tenkom ľade a mnohým čitateľom sa kniha nebude čítať ľahko. Núti ich čítať s otvorenou mysľou a prijať tézu, že nie všetko v socializme bolo zlé.

K. Ghodseeová nie je žiadna nekritická obdivovateľka štátneho socializmu, ktorý fungoval v Sovietskom zväze a krajinách východnej Európy vrátane Československej socialistickej republiky (ČSSR). Dvadsať rokov sa akademicky venovala štúdiu sociálnych vplyvov politického a hospodárskeho prechodu zo štátneho socializmu na kapitalizmus vo východnej Európe. Počas tohto obdobia prežila niekoľko rokov v Bulharsku či Nemecku. Uznáva všetky chyby štátneho socializmu a nevolá po jeho návrate. Skôr sa s nádejou obracia na demokratický socializmus, ktorý funguje v škandinávskych krajinách a ktorý kopíruje viacero politík štátneho socializmu. Či už ide o širokú dostupnosť jaslí a materských škôl, rodičovskú dovolenku, garanciu pracovného miesta po jej skončení, alebo kvóty pre ženy v parlamente a v riadiacich orgánoch.

Po skončení studenej vojny bola účasť škandinávskych žien na pracovnej sile druhá najvyššia vo svete, hneď po ženách z východného bloku. „Kľúčovou myšlienkou je, že nepotrebujeme mať autoritársky režim na to, aby sme zaviedli politiku, ktorá zmierňuje konflikt medzi plodnosťou a zamestnanosťou,“ píše vo svojej knihe K. Ghod-seeová.

Protipól kapitalizmu

V Československu sa zaviedli prvé stratégie na podporu matiek už v roku 1948. V roku 1956 dostali ženy osemnásť týždňov platenej materskej dovolenky s garanciou zachovania pracovného miesta. Naproti tomu americké ženy nemali žiadny federálny zákon upravujúci platené voľno s garanciou zachovania pracovného miesta až do roku 1993.

Skôr ako oslavovanie socializmu môžeme knihu pokojne považovať za zdrvujúcu kritiku kapitalizmu, ktorý sa presadil najmä v USA. K. Ghodseeová sama píše, že štátny socializmus bol napriek svojim početným chybám dôležitý protipól kapitalizmu. V ňom bolo postavenie žien vždy podstatne horšie.

Už od začiatku priemyselnej revolúcie sa ženy považovali za horších pracovníkov, pretože boli fyzicky slabšie, emocionálnejšie či menej spoľahlivé. Preto dostávali nižší plat, ktorý bol vlastne ich jedinou konkurenčnou výhodou v porovnaní s mužmi. Táto predstava pretrvala dodnes. Vidíme to napríklad v reštauráciách. V lacnejších obsluhujú čašníčky, kým v drahších prevažujú čašníci. Byť obsluhovaný mužom je podľa autorky natoľko zriedkavé, že sme ochotní si za to priplatiť.

Pracovný trh v kapitalizme navyše automaticky znižuje hodnotu žien, pretože spoločnosť od nich očakáva, že sa budú primárne starať o deti. V dôsledku rôznych predsudkov a rodových očakávaní tak ženy majú väčší problém zabezpečiť si ekonomickú nezávislosť a stávajú sa závislými od mužov.

Roy Baumeister a Juan Pablo Mendoza to rozvinuli ešte ďalej. Aplikáciou ekonomických teórií na postavenie žien dokázali, že ekonomické príležitosti ovplyvňujú aj ženskú sexualitu. Pokiaľ ženy nemajú prístup k zamestnaniu či verejným službám, lepší život si zabezpečujú prostredníctvom svojej sexuality. Hľadajú si partnera, ktorý ich dokáže materiálne zabezpečiť, čo zase „zobchodujú“ výmenou za svoju sexualitu.

V socialistických štátoch, kde mali ženy zamestnanie a prístup k rôznym verejným službám, nemuseli svoju sexualitu vymieňať za kvalitnejší život a boli tak menej závislé od mužov. To viedlo k uvoľnenejšej sexuálnej morálke. Už v 50. rokoch československí sexuológovia hovorili, že dobrý sex je možný len vtedy, keď sú si muži a ženy spoločensky rovní. Štát preto ženám umožnil prístup k antikoncepcii a potratom a začlenil ich do pracovnej sily, poskytol im univerzálne dostupnú zdravotnú starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie.

To, že ženy mali v socializme skutočne lepší sex, potvrdilo viacero prieskumov. Napríklad, podľa prieskumu hamburského inštitútu Gewis vždy zažívalo orgazmus 80 percent žien zo socialistického východného Nemecka a 63 percent žien v kapitalistickom západnom Nemecku.

Nedostatky socializmu

Ani v socializme však nebolo postavenie žien ideálne. Ako autorka upozorňuje, socialistické štáty vôbec neriešili domáce či sexuálne násilie alebo obťažovanie. Domáce práce a starostlivosť o deti ostávali na ženách, muži sa do nich zapájali len zriedkavo, potrat sa používal ako hlavná forma antikoncepcie a úplne sa ignorovali problémy LGBT komunity. Ženy sa síce dostali do vedúcich funkcií, ale nie do tých najvyšších politických, kde v centralizovaných štátoch ležala skutočná moc. Aj prístupy v jednotlivých socialistických štátoch sa líšili. Napríklad v Rumunsku neurobil štát pre narušenie patriarchálnej kultúry takmer nič.

Všetky tieto negatíva sú natoľko závažné, že oslabujú aj základné tézy knihy. Sú dôvodom, prečo bude mať mnoho čitateľov problém akceptovať štátny socializmus ako zdroj riešenia postavenia žien. Individuálne práva žien v socializme v skutočnosti vždy ustupovali vyšším kolektivistickým cieľom.

Za všetko hovorí príbeh významnej socialistickej feministky Alexandry Kollontajovej, ktorá bola jednou z hlavných postáv Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku. V detstve bola svedkom toho, ako matka jej dvadsaťročnú sestru prinútila do sobáša s mužom starším o 40 rokov. Kollontajová vnímala manželstvo ako inštitúciu, ktorá zachováva podrobenie žien, a preto sa ho po nástupe boľševikov k moci pokúsila rozbiť. Cirkevné sobáše chcela nahradiť civilnými, snažila sa liberalizovať rozvodové právo, legalizovať potraty či socializovať domáce práce zriaďovaním práčovní, jedální a materských škôl. Lenže Lenin a ostatní muži vo vedení strany považovali ženskú otázku za druhoradú, a preto poslali prehnane aktívnu Kollantajovú na veľvyslanectvo v Nórsku. Jej idey sa však neskôr naozaj začali napĺňať.

Ženy profitujú zo socializmu najviac

Po rozpade socialistických štátov v roku 1989 začala rásť nezamestnanosť, štáty dramaticky škrtali verejné výdavky, takže už nezostávali peniaze na jasle a materské školy. Mali ich nahradiť súkromné škôlky, ale tie boli príliš drahé. Štáty to čiastočne kompenzovali predlžovaním rodičovskej dovolenky, lenže tá zase znevýhodňuje ženy na pracovnom trhu. Popritom sa začal proces refamilizácie, teda návratu žien do domácností.

Autorkino prihováranie za návrat socialistických stratégií, ktoré zlepšovali postavenie žien, nie je osamelý výstrel do tmy. Socialistické idey dnes skutočne zažívajú renesanciu, a to najmä medzi mladými ľuďmi. V USA, vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve či Nemecku kandidujú politici a političky ako Bernie Sanders, Jeremy Corbyn, Jean Luc Mélenchon, Yanis Varoufakis alebo Sahra Wagenknechtová, ktorí na seba viažu významné skupiny voličstva.

V amerických voľbách volia ženy prevažne demokratov. Podľa profesorky K. Ghodseeovej totiž čoraz viac chápu, že práve ženy najviac profitujú z rozširovania sociálnych služieb, po ktorom demokrati volajú.

Kristen Ghodseeová
Prečo mali ženy v socializme lepší sex, Literárna bašta, 280 s., 2020 Kristen Ghodseeová ­(50), profesorka ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite, napísala šesť kníh, v ktorých sa venuje rodovej problematike, socializmu a postsocializmu vo východnej Európe. Skúma každodenný život ľudí po páde železnej opony ­aj otrasy, ktoré tento historický míľnik spôsobil. ,