Ceny nehnuteľností už nie sú na historických maximách. Nespokojnosť s ich dostupnosťou a náklady na ich kúpu však ostávajú rekordné. A to po celom svete.
Vysoké úrokové sadzby síce spôsobili pokles cien, no zároveň predražili úvery a znížili schopnosť spotrebiteľov získať nové bývanie. Následkom bolo spomalenie výstavby nových domov a bytov, čo situáciu ešte zhoršilo.
Negatívne nálady sa odrazili aj v prieskume spoločnosti Gallup, podľa ktorej nespokojnosť s bývaním dosiahla rekordné úrovne a stala sa najväčšou obavou ľudí žijúcich v krajinách OECD.
Polovica respondentov uviedla, že je nespokojných s dostupnosťou bývania vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností a nájmov. Obavy o bývanie presiahli všetky ostatné, vrátane zdravotnej starostlivosti či školstva.
Najdrahšie Slovensko
V štatistikách OECD aj Európskej únie vyčnieva jedna krajina, kde sú náklady spojené s bývaním najvyššie. Ide o Slovensko.
Najčastejším spôsobom, ako porovnať rôzne štáty pomocou výdavkov na strechu nad hlavou, je podiel bývania, vody, elektriny a plynu na výdavkoch domácností. Podľa štatistiky Eurostatu z roku 2022 alokovala priemerná slovenská rodina až 30,3 percenta svojich výdavkov na bývanie.
Ide o rekord v rámci krajín EÚ aj OECD. Slovensko je v tomto parametri porovnateľné len so škandinávskymi krajinami Fínskom a Dánskom. Naopak, priemer krajín Európskej únie je na úrovni 24 percent. Okrem obyvateľov Česka všetky ostatné východoeurópske krajiny platia za bývanie výrazne menej.
V prípade Poľska, Rumunska či Bulharska je to dokonca menej ako 20 percent ich výdavkov. Ak sú obyvatelia krajín OECD nespokojní s bývaním, Slováci by mali byť obzvlášť.
