Ide ekonóm a „normálny“ človek po ulici a vidia dvadsaťdolárovku. Ekonóm ju bez povšimnutia obíde a jeho spoločník sa opýta: „Prečo si sa po ňu nezohol?“ „Nemohla to byť dvadsaťdolárovka,“ odpovedá ekonóm. „Ak by bola, podľa ekonomickej teórie by ju už niekto dávno zdvihol.“
Starý vtip o tom, ako je klasická ekonómia vzdialená od bežného života, dobre zobrazuje dilemu, s ktorou sa boria behaviorálni ekonómovia. Na jednej strane stojí v zásade funkčný, teoreticky podložený a dokázaný model toho, ako sa správajú racionálne mysliaci ľudia aj trhy. Na strane druhej sa ľudia pri bežných rozhodnutiach správajú v rozpore s teóriou. Mainstreamová teória dlho brala takéto odchýlky len ako náhodné udalosti, ktoré sa vynulujú s opačnými odchýlkami tak, aby teoretické modely platili naďalej.
„Nebolo ľahké presvedčiť ekonomickú obec, že iracionálne správanie nielenže nie je náhodné, ale ľudia sa navyše od teórie odchyľujú systematicky a predvídateľným spôsobom,“ píše na začiatku knihy Misbehaving jej autor Richard Thaler. Idealizovaného racionálne sa rozhodujúceho človeka, čiže legendárneho homo economicus, nazýva v celej knihe skrátene econ. Reálny človek je preňho príznačne human (človek). Autor bestsellera Nudge, ktorý uviedol behaviorálnu ekonómiu do reálneho sveta – jej dôsledkom boli muchy namaľované v pisoároch, aby na toaletách bol menší neporiadok, ale aj osobitná „Nudge unit“ britskej vlády, ktorej sa behaviorálnym prístupom podarilo zdvihnúť výber daní –, si dal za cieľ opísať, ako sa jeho odvetvie stalo uznávaným odborom.
Econ a human
Problémom idealizovanej predstavy econa je fakt, že berie do úvahy pri rozhodovaní len racionálne argumenty a hľadá len optimálne riešenia. Rozhoduje sa tak najlepším možným spôsobom, avšak nájsť ho v prírode je mimoriadne ťažké: neoslavuje výročia a narodeniny (pretože z racionálneho hľadiska sú to len dni ako každé iné), a ak by mal dať dar, boli by to určite peniaze (pretože si za ne obdarovaný môže kúpiť to, čo práve najviac chce).
Skrátka, econ je postava veľmi podobná Sheldonovi Cooperovi zo seriálu Teória veľkého tresku. Je to mimoriadne inteligentná a logicky uvažujúca osoba, ktorá je však v bežných medziľudských vzťahoch úplným mimozemšťanom. „Čisto ekonomický človek sa správa ako spoločenský idiot. A ekonomická teória sa týmto bláznom zaoberá až príliš vážne,“ píše vo svojej slávnej kritike Rational Fools držiteľ Nobelovej ceny Amartya Sen.
R. Thaler hneď v úvode knihy predstavuje svoj zoznam zásadných rozporov reality s ekonomickou teóriou. Zoznam (píše o ňom s veľkým Z) si spísal ešte ako študent v sedemdesiatych rokoch a boli v ňom všetky zásadné otázky, ktoré predznamenali behaviorálny výskum na ďalšie roky.
Panteón nobelistov
A. Sen nie je prvým ani posledným nobelistom v knihe. Čitateľovi sa postupne predstaví prakticky celý zoznam ekonomických nobelistov, od druhého
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?