Prečo sa lokálni poskytovatelia internetu na eurofondy netešia

Celkové tržby respondentov dosiahli vlani bezmála 19 miliónov eur a pochádzajú od 122-tisíc domácností a firiem. Až 85 percent tržieb generuje 115-tisíc internetových prípojok. Počet klientov na TV služby je takmer 13-tisíc, pevnú telefónnu linku využívajú necelé dve tisícky.

Väčšina respondentov zaznamenala medziročný nárast tržieb o jednotky až dve desiatky percent. Výnimkou je bratislavský RadioLAN, ktorého tržby rastú (aj vďaka akvizíciám) rapídným tempom. Medziročne narástol o 63 percent a za dva roky o úctyhodných 123 percent, čím sa dostal na čelo rebríčka.

V technológiách dominuje WiFi pripojenie, využíva ho 58 percent klientov. V rastúcom RadioLAN-e tvorí WiFi až 93 percent, čo je určite dôvod na zamyslenie pre všetkých (vrátane vládnych úradníkov), ktorí túto technológiu nepovažujú za použiteľný spôsob pripojenia.

Čoraz významnejšie zastúpenie má pripojenie cez optické káble, ktoré však rastie iba pozvoľným tempom a momentálne sa používa pre dve pätiny pripojení. V zanedbateľných množstvách sa pohybuje bezdrôtové pripojenie v licencovanom pásme (FWA) a pripojenie cez koaxiálne káble.

Jednoznačným a neignorovateľným trendom je predaj internetových služieb spolu s televíznou prípojkou. Štvrtina podnikov spustila tieto služby v uplynulom roku, celkovo ju tak prevádzkujú už dve tretiny providerov. Tretina podnikov zatiaľ IP TV v sieti nemá, no niektorí jej spustenie pripravujú.

Aké rozvojové projekty plánujete v najbližších dvoch rokoch (%) 1/3
What Projects Do You Plan In Next Two Years (%)

Eurofondové peklo

Budovať vysokorýchlostné siete a prípojky sa v ďalších rokoch chystajú viac ako tri štvrtiny miestnych providerov. Na výstavbu takýchto sietí je však vyčlenený aj veľký eurofondový balík. Až 70 percent respondentov si myslí, že eurofondy nebudú prínosom, pretože deformujú trh.

Väčšina providerov je presvedčená, že o projekty sa súťaží len formálne a majú vopred určeného víťaza. Dve tretiny respondentov vidia neférové a klientelistické praktiky pri súťažiach a požiadavky, ktoré neumožňujú zapojenie firiem ich veľkosti.

Pod nedôveru voči eurodotáciám sa významne podpísali doterajšie realizácie europrojektov štátnymi agentúrami NASES a PPA. Väčšinu financovaných projektov realizoval jeden dodávateľ (alebo konzorcium), spravidla blízko spojený s niektorým