Prečo sa kotlebovci „zašifrovane“ prihlásili k neonacizmu

Šifru v podobe čísla 14 používajú neonacisti na celom svete, keď chcú dať najavo, že sa hlásia k nadradenosti bielej rasy (krédo tohto hnutia je vyjadrené štrnástimi slovami). Číslo 88 je skratkou pre pozdrav Heil Hitler.

Viacerí analytici si položili otázku, prečo to vlastne strana Mariana Kotlebu urobila. V posledných mesiacoch sa totiž snažila svoj obraz vo verejnosti skôr zmierňovať, ako radikalizovať. A potom sa na webovej stránke sama „zašifrovane“ prihlásila k neonacizmu. Táto rozpoltenosť vyplýva zo skutočnosti, že ĽSNS sa musí prezentovať ako strana zlučiteľná s demokratickým a právnym štátom. Ale zároveň musí z času na čas urobiť gesto, aby „svojich“ uspokojila, že to iba predstiera, lebo zostáva tým, čím bola. Stranou, ktorá dnešný poriadok zničí.

Otázka neznie tak, či sa demokratický právny štát môže voči takej strane brániť. Otázka znie, ako má pri tom postupovať, aby sa bránil účinne.

Bojovná demokracia

V tridsiatych rokoch minulého storočia sa ukázalo, že demokraticky, čiže voľbami, môžu prísť k moci strany a hnutia, ktoré najskôr zbavia vybranú skupinu obyvateľstva jej ľudských a občianskych práv a potom odoberú politické práva všetkým. Po skúsenostiach s nacizmom a fašizmom pred druhou svetovou vojnou a po skúsenostiach s „ľudovodemokratickými“ režimami po nej majú viaceré demokratické štáty priamo v ústavách zakotvené ustanovenie, že strany, ktoré sa usilujú o narušenie alebo odstránenie slobodného demokratického poriadku, sú protiústavné.

8,04 % V parlamentných voľbách 2016 získala Ľudová strana Naše Slovensko 209 779 hlasov a 14 poslaneckých mandátov

Od moderného štátu sa vyžaduje a očakáva, že bude bojovnou demokraciou – demokraciou bojujúcou s každým, kto chce využiť slobodnú súťaž politických síl na to, aby nastolil politickú a občiansku neslobodu. Stranícke subjekty s takýmito úmyslami musia byť z voľnej súťaže politických síl vyradené. Slovenská republika ako právny nástupca Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zdedila právny koncept bojovnej demokracie od nej, lebo Ústavný súd ČSFR, ktorý vtedy viedol Ernest Valko, v roku 1992 vyhlásil: „Každý štát, a tým skôr taký, ktorý bol nútený strpieť po dobu viac než štyridsiatich rokov porušovanie základných práv a slobôd zo strany totalitnej moci, má právo pre nastolenie demokratického zriadenia uplatniť také zákonné opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu rizika subverzie, možnej recidívy totality alebo aspoň k ich obmedzeniu.“

Faktom je, že zákonné opatrenia, aké sa nachádzajú v slovenskom právnom poriadku, by mohli byť aj komplexnejšie. Zákon o politických stranách a hnutiach je lakonický, lebo v paragrafe 2, ods. 1 hovorí iba toľko, že politický subjekt „nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“.

Druhý ako prvý

Toto ustanovenie stačilo na to, aby sa v roku 2006 rozpustila Slovenská pospolitosť (SP), prvý politický subjekt M. Kotlebu. Program pospolitosti hlásal, že