Prečo je hlúpym dobre a múdri ľudia sú plní pochybností

Partia dánskych politológov si preto položila dve otázky: Zmení politik svoje rozhodnutie, ak dostane fundované dôkazy, ktoré popierajú jeho presvedčenie? Zmení svoje rozhodnutie, ak dostane na stôl väčší počet dôkazov, že jeho názor je mylný?

Julian Christensen z Aarhus University v Dánsku povedal pre portál Quartz, že výsledky štúdie naznačili, že pokiaľ politik dostal dôkazy a fakty, ktoré boli v súlade s jeho presvedčením, upevnil sa mu ešte viac jeho názor. Dôkazy však mali oveľa menší vplyv na rozhodnutie politika, pokiaľ oponovali jeho predsudkom a názorom. „Bolo to depresívne zistenie,“ povedal dánsky politológ.

Ako prebiehali experimenty

Do štúdie bolo zapojených 954 lokálnych politikov v Dánsku, ktorí sa zúčastnili na sérii experimentov. Kľúčovou otázkou bola rola súkromného sektora pri poskytovaní verejných služieb. Politici mali na túto otázku rôzne názory. Jedna skupina tvrdila, že len súkromný sektor, teda firmy dokážu poskytovať služby najlepšie a najefektívnejšie, druhá skupina tvrdila opak. Politici boli náhodne pridelení do jednotlivých skupín.

Politikom dali vedci za úlohu preštudovať si (vymyslené) prieskumy medzi rodičmi. V nich rodičia vyjadrili spokojnosť so školami, ktoré navštevujú ich deti. Jednej skupine politikov vedci dali prieskum, na základe ktorého boli rodičia viac spokojní so súkromnými školami, druhej skupine bol prezentovaný prieskum, v ktorom sa pochvalne vyjadrovali rodičia naopak v prospech štátnych škôl. V experimente bola aj takzvaná placebo skupina, v ktorej politici rovnako pozerali prieskumy, ale nevedeli, o aký typ školy ide – boli označené len A a B.

Podobný prieskum dali vypracovať aj na príklade dilemy, či správu ciest vykonáva lepšie súkromná firma alebo firma, ktorá spadá pod regionálnu správu mesta.

Je potrebné povedať, že politici vedeli, že prieskumy sú vymyslené pre účely experimentu, čo mohlo ovplyvniť ich názor. V každom prípade štúdia dopadla takto: Politici, pre ktorých boli prieskumy v rozpore s ich presvedčením, vyhodnotilo správne informácie len 38 až 61 percent z nich. Zmena ale nastala vtedy, keď prieskumy korešpondovali s ich svetonázorom, vtedy vyhodnotili informácie z prieskumov správne 84 až 98 percent z nich.

Tretí experiment urobili na