Prečo si dobrovoľne sporiť v druhom pilieri

Najvyššie zhodnotenie si za prvých osem mesiacov tohto roku pripísali indexové fondy. Vo všetkých si sporitelia pripísali viac ako 16-percentné zisky. Za nimi sú akciové fondy. Ich výkonnosť dosiahla od 8,5 po 18,4 percenta. A dva zmiešané fondy vyniesli 7,9, respektíve 11,2 percenta. Naproti tomu päť zo šiestich garantovaných dlhopisových fondov za touto výkonnosťou výrazne zaostáva. Od začiatku roka dosahovala 1,7 až 2,4 percenta.

Jediným garantovaným fondom, ktorý sa z tohto rozmedzia vymyká, je dlhopisový fond od DSS Poštovej banky. V ňom sa za prvých osem mesiacov zvýšila hodnota dôchodkovej jednotky o 8,6 percenta.

Namiesto zhodnotenia len garantujú

Dlhopisové fondy zaostávajú vo výkonnosti najmä preto, lebo dôchodkoví správcovia sa pri nich musia sústrediť predovšetkým na to, aby peniaze svojich klientov neznehodnotili. V opačnom prípade by museli eventuálne straty doplatiť z vlastného vrecka. Neznamená to však, že hodnota dôchodkových úspor v garantovanom fonde sa nemôže nikdy znížiť.

Pri garanciách sa sleduje výkonnosť za posledných desať rokov. O desať rokov tak hodnota dôchodkovej jednotky nemôže byť nižšia než v súčasnosti. Keďže pri negarantovaných fondoch majú správcovské spoločnosti voľnejšie ruky, môžu peniaze svojich klientov investovať aj do volatilnejších cenných papierov. Teda takých, ktorých hodnota kolíše, no z dlhodobého hľadiska prinášajú spravidla vyššie výnosy než bezpečnejšie investície.

Väčšina ľudí má dôchodkové úspory v garantovaných fondoch napriek tomu, že si pri vstupe do druhého piliera zvolili akciové fondy. V roku 2013 totiž vláda všetkých sporiteľov presunula do garantovaných fondov. V negarantovaných mohli zostať len tí, ktorí svojej dôchodkovej spoločnosti doručili návratku, že si takýto presun neželajú. Urobilo to len minimum ľudí.

Postupne sa počet sporiteľov v negarantovaných fondoch