Aj J. Brhel s J. Miškovským sú už niekde inde. Chcú sa rozvíjať v zahraničí a vymaniť sa z politických cyklov, ktorým štátne IT zákazky na Slovensku podliehajú. Okrem toho je pre nich čoraz dôležitejšie budovať si pozitívny imidž. Najmä J. Brhel sa potrebuje striasť povesti vplyvného smeráckeho oligarchu, k čomu mu spolitizovaná informatizácia veľmi nepomôže.

Kupujú manažéri

Brhelovci a J. Miškovský predali svoje podiely už pred zhruba rokom. V prípade Sevitechu sa novými majiteľmi stali podľa informácií TRENDU jeho manažéri. Kúpnu cenu by mali s pomocou bankového úveru splácať postupne. Takýto postup, v odbornej terminológii management buyout (MBO), je aj na Slovensku bežný.

Podobne odchádza finančná skupina J&T z energetickej skupiny EPH alebo Penta z bratislavského paroplynu.

Druhá firma, DWC Slovakia by mala získať nového investora, ktorý predchádzajúcich majiteľov vyplatí. To znamená, že predávajúci stále nemajú kúpnu cenu na účte. Už nie sú akcionári, no stali sa z nich kľúčoví veritelia, ktorí majú záujem na tom, aby firmy prosperovali.

Prečo sa Brhel nutne potrebuje striasť povesti vplyvného oligarchu Smeru

Zdroj: Zsolt Lukács

Z IT sektora už odišli aj ďalší podnikatelia z ekonomického pozadia Smeru-SD. Juraj Široký už dávnejšie predal svoje bit-studio, aby pomohol svojim stratovým firmám. Bit-studio, ktoré tiež za vlád Smeru výrazne narástlo, s novým majiteľom dostalo aj nový názov – Ensentia.

Menia sa aj pomery vo firme Anext, o ktorej sa v odvetví hovorilo ako o podniku exministra dopravy Jána Počiatka. V súvislosti s Anextom sa však opäť spomína aj meno Jozef Brhel. Portál Aktuality.sk týmto úvahám pridal na vážnosti, keď zistil, že Anext sídli v budove, ktorú vlastní firma Patria Invest. Jej vlastníkom je Brhelov syn Jozef. Brhelov hovorca Juraj Puchý pre portál vyhlásil, že Anext nepatrí do ich skupiny. Nové v Anexte je, že z neho odišla oficiálna spolumajiteľka Katarína Hajduová. Druhý akcionár Jozef Chamraz vo firme zostal. Vzhľadom na kontext to môže znamenať, že ani Anext už nebude napojený na osoby blízke smeráckym politikom.

Nie sú akcionári, no stali sa z nich veritelia so záujmom, aby firmy prosperovali

Prečo sa všetky tieto zmeny dejú? Dôvody sú u jednotlivých podnikateľov rôzne. Pri Brhelovi a Miškovskom bola zrejme hlavným dôvodom expanzia v zahraničí. Zrejme zavážilo aj to, že sa zmenilo biznis prostredie. Oproti roku 2008 je v roku 2018 v štátnom IT väčší tlak na výsledky a hospodárnosť a pri získavaní zákaziek môžu silné mená viac škodiť, ako pomáhať. Najmä ak o dva roky, po parlamentných voľbách odíde Smer do opozície. Stačí si spomenúť na krátku éru Radičovej vlády, počas ktorej politicky prepojeným IT firmám výrazne klesli zákazky.

J. Puchý nechcel zmeny v DWC a Sevitechu komentovať, „keďže ide o štandardné komerčné transakcie“, napísal. J. Miškovský ozrejmil, že rozhodnutie odísť z IT odvetvia spravil už dávno. „Nie je to ľahký biznis, prekáža mi v ňom tvrdá konkurencia a nekalý boj,“ povedal TRENDU podnikateľ.

Dôvody predaja ani ďalšie podrobnosti transakcie nechceli priblížiť ani samy firmy.

Prečo sa Brhel nutne potrebuje striasť povesti vplyvného oligarchu Smeru

Zdroj: Zsolt Lukács

Pilierom zostane energetika

Skupiny J. Brhela a J. Miškovského budú teraz stáť najmä na 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa