Prečo Branson pristál v Litve

Prekvapenie, ktoré začiatkom júna zažila jedna litovská dôchodkyňa, pochopí každý bežný smrteľník. Na jej pozemku neďaleko Kaunasu totiž pristál lietajúci balón, z ktorého vystúpil britský podnikateľ a miliardár Richard Branson.

Prekvapenie seniorky však vystriedalo rozčúlenie, lebo balón jej pováľal trávu a vyplašil kravy. Nečudo, že keď Bransonovi spolucestujúci pýtali od ženy pohár mlieka pre slávneho podnikateľa, neuspeli.

„Neopýtali ste sa, či si tu môžete len tak pristáť, nedostanete žiadne mlieko,“ odvetila žena. A prítomným novinárom odkázala, aby sa namiesto ekonómie radšej zaoberali Puškinom.

Trochu iný park

Príbeh z úvodu nie je vymyslený, no budí o Litovčanoch mylný dojem. Akoby to boli ľudia, ktorí sa neradi delia a bližšia ako podnikanie je im poézia. TREND mal možnosť najjužnejší z pobaltských štátov navštíviť a presvedčiť sa, že opak je pravda. Ako príklad môže poslúžiť kaunaská slobodná ekonomická zóna (Kaunas Free Economic Zone – FEZ) ležiaca len neďaleko miesta, na ktorom sa odohral balónový incident.

Pri pohľade z lietadla sa FEZ takmer ničím nelíši povedzme od priemyselného parku v Rožňave, v ktorom pred dvomi mesiacmi spustil výrobu prvý investor. Zóna sa nachádza na okraji Kaunasu, nudná architektúra výrobných hál nebudí dojem výnimočnosti. Z pohľadu slovenského daňovníka, ktorý roky počúva o vyrovnávaní regionálnych rozdielov a investičných stimuloch diskriminujúcich domáce firmy, však bude príbeh FEZ zaujímavý.

Myšlienka slobodných ekonomických zón nie je nová a ich predchodcov možno nájsť napríklad v stredoveku v podobe slobodných kráľovských miest. O čosi neskôr, v roku 1995 prijal litovský parlament zákon o zásadách slobodných ekonomických zón. Ten definoval, aké úľavy sa poskytnú investorom, ak sa usadia na konkrétne vymedzenom území.

V súčasnosti tento zákon firmám investujúcim aspoň milión eur zaručuje oslobodenie od dane z príjmu počas šiestich rokov, platenie len polovičnej sadzby nasledujúcich desať rokov, oslobodenie od dane z nehnuteľností či zvýhodnené zdaňovanie dividend. Takáto návnada je v ponuke pre všetky, teda aj litovské firmy, ktoré do svojho podniku v zóne investujú aspoň milión eur.

Príležitosti sa chytil guvernér kaunaského dištriktu Kazys Starkevičius a pri diaľnici severovýchodne od mesta vyčlenil 534-hektárový pozemok. Štát aj s cieľom podporiť zamestnanosť mimo hlavného mesta súhlasil s uplatnením zákona na tomto pozemku. No namiesto toho, aby nechal miestnu samosprávu trápiť sa s budovaním infraštruktúry a zháňaním investorov, vypísal medzinárodný tender na prenájom pozemku na 99 rokov. V ňom sa okrem ceny hodnotil aj biznis plán uchádzačov. Zvíťazilo konzorcium siedmich zahraničných firiem vedených belgickou AOI NV, v ktorom je napríklad Prístav Antverpy či Belgické železnice.