Prečo sa analytici často mýlia

Otázky pre analytikov znejú: Klesne cena ropy pod 35 dolárov? Zvýši americká centrálna banka po siedmich rokoch úrokové sadzby? Dá sa bez pozemnej invázie poraziť Islamský štát?

Amerického psychológa Philipa Tetlocka zaujímalo, aké presné sú takéto predpovede a či má vôbec zmysel im veriť. Vo svojej knihe Superforecasting (Superprognózovanie) zúročil dvadsaťročné skúmanie predpovedí takmer troch stoviek ekonómov, štatistikov či politológov. Výsledkom jeho overovania je záver, že v presnosti odhadov sú analytici porovnateľní s úspešnosťou opice. Inak povedané, ak by ste si pri nejakej otázke hádzali mincou, pravdepodobne by ste porazili odborníka „od fachu“.

Ideová slepota

Jedným z dôvodov, prečo sa experti tak často mýlia, je preceňovanie svojich vedomostí. Vedia toho až príliš veľa, a preto si začínajú podvedome vymýšľať a svoje predpovede komplikovať. Problém je aj možná predpojatosť proti danej otázke. Aj experti sú len ľudia, a tak hľadajú informácie, ktoré podporujú ich predsudky.

Navyše u mnohých platí takzvaný efekt opačného účinku. Ide o „ideovú slepotu“, ktorá sa dostaví vtedy, keď sa človek nevie zmieriť s tým, že jeho presvedčenie bolo postavené na mylných základoch. Reakcia spočíva v tom, že sa ešte viac zabarikáduje do svojho skresleného mikrosveta.

Predikcie sa navyše často robia triviálne. Zoberme si príklad teroristického útoku v Paríži. Ešte nie je známy ani konečný počet obetí a už je oslovený odborník, hoci má len prvotné informácie ako všetci novinári. Len čo sa pokúsi odhadnúť, či sa Európa dostala do vojny a či podobné útoky hrozia napríklad v Belgicku, začne loviť vo svojich znalostiach a skúsenostiach, ale je takmer isté, že sa bude mýliť. Takéto predpovede možno považovať skôr za varovania.

Predikcie expertov sú niekedy úplne zbytočné, pretože sa len výnimočne spätne vyhodnocujú. Stačí sa pozrieť na prípad Grécka či zadlženého Talianska. Tu experti kreslili čierne scenáre štátnych bankrotov a vystúpenia z eurozóny už pred piatimi rokmi. Keďže internet zrýchľuje tok informácií, nie je čas overovať odhady ani spred niekoľkých mesiacov.

Preto sa bežne stáva, že novinár osloví pri istej veci toho istého odborníka, hoci naposledy predpovedal priebeh udalostí, ktorý sa ukázal ako scestný. P. Tetlock preto kritizuje aj novinárov, ktorí majú tendenciu dávať v médiách väčší priestor ľuďom s jednoznačným názorom. Takéto citáty sú totiž pútavejšie a zaujmú širšie masy ľudí. Jedna skupina sa s pohľadom experta stotožní, druhá s ním nesúhlasí. Výsledkom je konfrontácia, ktorá zabezpečí väčší záujem o článok.

Líšky a ježkovia

P. Tetlock rozlišuje dve skupiny prognostikov – líšky a ježkov. Experti líšky sú v predikciách úspešnejší ako ježkovia. Postupujú tak, že