Prečo aktivisti lezú na vežu, keď vláda zatvára bane

Jablkom sváru je dokument s názvom, ktorý je aj pre TREND príliš ťažkopádny (Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny). Predložil ho vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom. Prebieha k nemu medzirezortné pripomienkové konanie.

Greenpeace ministrom vyčíta, že dokument neprináša plán, ako utlmiť ťažbu, ale ako zásoby vyťažiť skôr. Naráža pritom na formuláciu, podľa ktorej „dôjde k riadenému postupnému skoršiemu odrúbavaniu zásob uhlia“.

Bane vraj budú vyťažené skôr, lebo sa bude ťažiť rýchlejšie. R. Raši oponuje, že v materiáli nie je zmienka, že sa bude ťažba uhlia na hornej Nitre urýchľovať alebo spomaľovať. Tak sa teda pozrime, čo hovorí vládny dokument.

Ešte päť rokov

Tá najpodstatnejšia informácia je, že na konci roka 2023 sa má skončiť aktuálny systém podpory ťažby domáceho uhlia. Ten funguje tak, že Slovenské elektrárne dostávajú každý rok dotáciu zhruba sto miliónov eur na to, aby nakupovali uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), ktoré prevádzkujú ťažobné úseky v baniach Gbely, Nováky a Handlová. Uhlie by sa inak nepredalo, lebo má nízku výhrevnosť. Na túto dotáciu sa nepriamo skladajú spotrebitelia v cenách elektriny.

Do roku 2023 ostáva ešte päť celých rokov. Niekto by mohol povedať, že R. Raši s P. Žigom nie sú dosť ambiciózni. Iný by im vyčítal aj rok 2023, lebo predchádzajúce vládne uznesenia počítali s dotáciami až do roku 2035. Aktuálna zmluva je do roku 2030. Rašiho a Žigov návrh by mal viesť k zrušeniu oboch starších uznesení.

Vyťažiteľné zásoby hnedého uhlia 1/2
(mil. ton)