Pre vládu je ekonomika na druhej koľaji. Slovensko to môže ťažko oľutovať

Koncom septembra sa udialo niečo neštandardné. Renomovaná spravodajská agentúra Bloomberg vydala správu, v ktorej sa uvádzalo, že Volkswagen zvažuje presunúť výrobu z Nemecka a z východnej Európy, pokiaľ tam budú pretrvávať vysoké ceny zemného plynu. O pár hodín neskôr správu pozmenila a hrozbu presunu výroby zjemnila. Nie je to prekvapujúce, takéto vyjadrenie si muselo vyžiadať veľkú nevôľu v radoch zamestnancov, dodávateľov aj politikov.

Avšak o tom, že podobné riešenia sú na stole, niet pochýb. O to naliehavejšie vyznievajú, keď ich naznačuje taká mediálne konzervatívna firma, akou Volkswagen je. Zďaleka ale nejde iba o nemeckú automobilku. V energetickej kríze je volaní firiem po väčšej predvídateľnosti prostredia a podpore od štátu čoraz viac. 

Situáciu pomenoval viceprezident českého zväzu priemyslu a dopravy Radek Špicar. Podľa neho je taká zúfalá, že firmy o nej hovoria úplne otvorene, čo doteraz neplatilo, keďže nechceli znervózniť zamestnancov či veriteľov. „Dcéry nadnárodných materských spoločností žijú v systéme, keď im zahraničná matka raz mesačne posiela vyhodnotenie, ako sa im darí v porovnaní s ostatnými krajinami. Doteraz matky kládli dôraz na personálne náklady, no do popredia sa dostali ceny energií. Od firiem, ktoré v Česku zamestnávajú tisíce ľudí, počúvam, že začali vypadávať zo spomínaných vyhodnotení začervenané. A to práve preto, že majú najdrahšie energie. Výroba v Česku sa im tak pomaly prestáva vyplácať,“ povedal pre E15. Na Slovensku platí to isté. 

Priemyselná veľmoc v ohrození

Energetická kríza postupne mení víziu Európy ako priemyselnej veľmoci. Priemyselná produkcia tvorí približne štvrtinu európskej ekonomiky, v Česku a na Slovensku viac ako tretinu.

Kým lacná pracovná sila sa počas posledných 30 rokov stala dôvodom presúvania výroby z Nemecka do východnej Európy, energetická kríza môže túto situáciu nadobro obrátiť. Ak bola nemecká konkurencieschopnosť do veľkej miery závislá od lacných energií z Ruska, o východnej Európe to platilo ešte viac. Energetický múr s Ruskom spôsobí, že krajiny východnej Európy stratia atraktivitu.

Časom, samozrejme, dokážu plne pokrývať energetické potreby svojej ekonomiky, no dôležitá je cena importovaných energií. Tá bude omnoho vyššia, ako boli krajiny zvyknuté. Teraz príde na rad ich schopnosť garantovať ekonomike také ceny energií, pri ktorých krajina dokáže prosperovať. Chudobné európske štáty na to ale nemusia mať. Deindustrializácia je vážnym rizikom strednej Európy.

Krajina si môže dekády kresliť akékoľvek nádherné plány budúcich ekonomických stratégií. Prídu však mesiace, počas ktorých sa rozhodne, akou cestou nakoniec pôjde. Ide najmä o obdobia skokových zmien, ako je napríklad súčasná energetická kríza.

Tu a teraz sa rozhoduje o tom, ktoré firmy prežijú, ktoré odídu a ktoré skončia. Pri hrozbe Volkswagenu nejde iba o jednu firmu, ide o nespočetné množstvo jeho dodávateľov – aj intenzívne náročné firmy, ktoré na Slovensku zatvárajú dvere.

Tým, že primárna výroba skončila v Slovalcu a zastavila sa v OFZ, automobilky prišli o domáci hliník a dôležité zliatiny. Tomuto trendu nie je koniec. Produkcia automobilov nie je príliš energeticky náročná, v roku 2019 tvorili náklady na energie iba 1,3 percenta celkových produkčných nákladov, vypočítal Capital Economics. O dosť náročnejšia je ale výroba plastov a gumy, skla a základných materiálov.

Energetická kríza kompletne narúša dodávateľskú sieť. A to v čase, keď do Európy prichádza recesia a marže firiem výrazne utrpia. Každý bude hľadať ostrov pokoja a požadovať od politikov, aby mu pomohli situáciu prežiť.

Pomoc prichádza