Dôveryhodnosť svedkov, ktorí ako funkcionári vojenskej tajnej služby dôvodne nadobudli podozrenie, že jej vedenie službu tuneluje, mnohí spochybňujú argumentom, že trestné oznámenie mali podať už pred dvoma rokmi. Problém je, že tak ako všetci príslušníci tajnej služby, ktorí chcú ohlásiť nezákonné konanie svojich nadriadených, aj oni sa dostali do začarovaného kruhu.
Keby prišli na políciu s oznámením, že v tajnej službe sa bezočivo kradlo, tak by museli uviesť konkrétne fakty. Lebo oznámenie bez podrobností by polícia ani pri najlepšej vôli nemohla vyšetriť. No v prípade, že by fakty uviedli, porušili by povinnosť mlčanlivosti a vystavili by sa riziku trestného stíhania. Z tohto začarovaného kruhu nemohli uniknúť – mohli iba čakať na príležitosť, že raz svojím svedectvom budú môcť prispieť k objasneniu veci. Zatiaľ im to orgány činné v trestnom konaní neumožnili, lebo nepožiadali ministra Martina Glváča, aby ich zbavil mlčanlivosti. Mimochodom, bývalý príslušník SIS, ktorý ohlásil Gorilu, nie je mlčanlivosti zbavený dodnes.
Na schôdzi parlamentu k tunelovaniu vojenského spravodajstva si mohli svedkovia vypočuť, ako minister obrany spochybňuje ich úmysly. Ale aj niečo horšie. Poslanec Smeru Anton Martvoň povedal, že keď parlament venuje pozornosť informáciám bývalých dôstojníkov spravodajskej služby, tak „venuje pozornosť práve informáciám, ľuďom, teda od ľudí, ktorí sú zločinci a ktorí spáchali trestnú činnosť práve tým, že prezradili utajované informácie namiesto toho, aby to išli nahlásiť na orgány činné v trestnom konaní“.
Označovať osoby, ktoré informujú verejnosť o veci verejného záujmu, za zločincov, je zvrátenosť, ktorá má rýdzo stranícke motívy. Pre vládneho poslanca je zločincom ten, kto na svoj úkor a vlastné riziko informuje o veciach, ktoré nie sú v prospech nominantov Smeru, jeho ministra, premiéra i parlamentnej väčšiny.
