Hora digitálnych informácií skrýva pre biznis množstvo príležitostí. „Technológie Big data dovoľujú vytvoriť obraz o online živote každého spotrebiteľa a na sociálnych sieťach detailne spoznať jeho sociálne interakcie,“ hovorí Colin Strong, riaditeľ londýnskej pobočky prieskumnej agentúry GfK.
Generované informácie sú základom inovovaných služieb a nových produktov. Na jednej strane podstatne uľahčujú a spríjemňujú život, na druhej čoraz viac prenikajú do súkromia.
Osobné údaje sú totiž elementárne častice digitálneho sveta – služby „na mieru“ predpokladajú dobrú znalosť klienta. Dáta zhromažďujú súkromné spoločnosti na svojich serveroch, spravujú ich, zdieľajú a neraz s nimi obchodujú. Ochrana osobných údajov v digitálnom svete sa preto stáva jednou z dôležitejšich súčastí práva.
Kontrola nad dátami
„Ochrana súkromia nie je nič nové, ide o základné ľudské právo garantované ústavou, ako aj rôznymi medzinárodnými dohovormi,“ uvádza Zuzana Hečko, advokátka z právnej kancelárie Allen & Overy, ktorá momentálne pôsobí v európskom právnom tíme najväčšej internetovej banky.
Lenže právo nedokáže vždy celkom presne predvídať, akým smerom sa budú technológie rozvíjať, a nastaviť legislatívu tak, aby pokryla všetky možné situácie. Konkrétne prípady môžu rozriešiť až súdy a ich rozhodnutia sa vo viacerých prípadoch stali dôležitými precedensmi „digitálneho práva“.
Známy je napríklad spor spoločnosti Google, týkajúci sa „práva byť zabudnutý“. Právo na „výmaz“ alebo „likvidáciu“ osobných údajov existuje už dlho, no širšia debata o jeho uplatnení pri výmaze osobných údajov v internetových vyhľadávačoch sa rozprúdila až po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu z roku 2014.
Verdikt „oživil“ predtým málo používaný inštitút a internetové vyhľadávače sú dnes zavalené žiadosťami „o zabudnutie“ jednotlivcov z rôznych kútov sveta. Spolu so svojimi právnikmi musia posudzovať ich opodstatnenosť.
Cieľom je, aby ani v digitálnej ére nestratili ľudia kontrolu nad svojimi osobnými údajmi a nad právom chrániť si súkromie. Aby mali istotu, že sociálna sieť vymaže ich profil, osobné údaje, fotky a príspevky, ak sa tak rozhodnú. Navyše majú právo poznať informácie, ktoré sociálne siete generujú bez toho, aby ich tam vedome vložili – na základe aktivity možno sledovať ich geolokáciu, kto ako trávi voľný čas a trebárs aj jeho rodinné problémy.
Je pravdepodobné, že vývoj sa bude uberať cestou kompromisov, pretože striktná ochrana môže urobiť viac škody ako úžitku. Príkladom je služba Google Street View. Anonymizovanie tvárí a značiek na autách umožnilo rozšírenie aplikácie, ktorá sa stala bežnou a potrebnou súčasťou života nielen cestovateľov. Nové otázniky prinesú o pár rokov drony – na rozdiel od áut Googlu dokážu nazrieť aj do intímnejších zákutí a nové služby typu „Air View“ zrejme takisto narazia na bariéry v ochrane súkromia.
Rámec pre budúce roky
V Európskej únii poskytuje detailné výklady pravidiel ochrany osobných údajov pracovná skupina založená podľa článku 29 smernice na ochranu osobných údajov, takzvaná skupina A29. „Tento poradný orgán Európskej komisie vydáva množstvo stanovísk, ktoré interpretujú smernicu a často práve v nich možno nájsť konkrétne odpovede súvisiace s ochranou súkromia na internete,“ spresňuje Z. Hečko. Vydal napríklad stanovisko, ako má vyzerať súhlas v digitálnom prostredí, zmluva, na základe ktorej migrujeme dáta do cloudu, či akým spôsobom je možné získavať údaje o pohybe osôb.
Ochrana osobných údajov je základné právo každého jednotlivca. Pri jeho uplatňovaní sa však musia zohľadňovať aj ďalšie práva, ktoré niekedy zdanlivo kolidujú s právom na súkromie – napríklad sloboda prejavu, prípadne právo na informácie. Vyladiť tieto protichodné záujmy nie je jednoduché.
Právo by nemalo byť brzdou biznisu, zároveň však platí, že osobné údaje jednotlivcov nemožno považovať za „majetok“ spoločností, ktoré ich spracúvajú. Spôsob, akým s nimi nakladajú, je vždy limitovaný súhlasom jednotlivca.
„Ak človek odosiela svoje osobné údaje do tretích krajín, a to nielen pri pohybe v digitálnom prostredí, mal by svoje údaje pozorne chrániť: či dáva súhlas na ich spracovanie, či má k dispozícii informácie o tom, akým spôsobom je zaručená ich ochrana,“ upozorňuje Jana Alušíková z advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners.
Súkromné špicľovanie
Nadšenie z „digitálnych vychytávok“ preniklo aj medzi bežných ľudí. Využívajú technológie, ktoré niekedy chtiac-nechtiac zasahujú do súkromia iných. Napríklad aj vodič, ktorý používa v aute kameru, aby mal k dispozícii dôkaz o vine či nevine za prípadnú nehodu, sa musí riadiť zákonom o ochrane osobných údajov. Kamera náhodne sníma okoloidúcich a záznamy preto nemožno poskytnúť tretej osobe a po pätnástich dňoch sa musia vymazať. Výnimkou je len prípad, ak záznam slúži ako dôkaz v správnom či inom konaní.
To isté platí aj pre videokamery, ktoré chránia súkromné obydlia, pričom svojím záberom zasahujú verejné priestranstvo, teda chodník či ulicu. Súdny dvor EÚ vlani rozhodol, že ani v tomto prípade nejde o „výlučne osobnú či domácu činnosť“, na ktorú sa nevzťahuje ochrana osobných údajov.
Sledovanie dát zo sociálnych sietí neláka len firmy. Podľa zistení psychologičky Tary Marshallovej z londýnskej Brunelovej univerzity až šesťdesiat percent ľudí po rozchode virtuálne sleduje svojho bývalého partnera. Na trhu sa objavili i aplikácie, schopné v mobile iného sledovať pohyb, odpočúvať hovory a čítať správy, dostanú sa aj do Skypu a prečítajú, čo „objekt záujmu“ píše na Facebooku alebo v e-mailoch. Väčšinou sa používa na sledovanie partnera a jedinou technickou obranou je vypnuté WiFi a GPS.
V každom prípade tieto nové technológie zvyšujú „digitálnu opatrnosť“ v bežnom živote. „Keď téma ochrany osobných údajov ,začínala‘ na Slovensku, ľudia mali skôr nejasnú predstavu, o čo ide. Ale v posledných dvoch-troch rokoch povedomie rapídne stúplo, ľudia si dávajú pozor, čo ,zavesia‘ na internet a ako používajú mobilné zariadenia,“ uvádza Z. Hečko.
Ochrana ako výhoda
Povedomie sa šíri aj v biznise. Ani nie tak pre žaloby, pretože súdiť sa v internetových sporoch nie je jednoduché. Viaceré žaloby boli síce úspešné a niektoré z nich sa stali precedensmi, rozhodnutia však často prichádzajú po rokoch, keď sa už situácia diametrálne zmenila. Navyše, ide o relatívne novú oblasť IT práva a odborníkov na túto oblasť zatiaľ nie je veľa, čomu zodpovedajú aj náklady žalobcu.
Podstatne väčšou hrozbou ako žaloby či sankcie úradov sú pre firmy reputačné škody. Médiá, vrátane sociálnych, pozorne sledujú každý chybný krok, a ak sa klienti dozvedia, že sa s ich dátami narába neférovo, rýchlo sa rozpŕchnu. Aj preto je správne poradiť sa pred spustením novej aplikácie s právnikmi a nastaviť technológie tak, aby neporušovali zákon.
„Situácia sa postupne zlepšuje. V poslednom čase sme zaznamenali zaujímavý trend – spoločnosti začínajú vnímať zvýšenú ochranu súkromia ako výhodu a aj takto súperia o zákazníka. Aplikácia, ktorá obsahuje preklik na súhlas a link na detailnú Privacy Policy, pôsobí dôveryhodnejšie ako tá, kde nie je o ochrane súkromia ani zmienky. Bez ohľadu na to, či ľudia súhlas iba tak odkliknú alebo sa s jeho rozsahom podrobne oboznámia,“ upozorňuje Z. Hečko.
Vstupná brána do súkromia
Nie vždy je jasné, o čo presne v prípade osobných údajov ide. Úrad pre ochranu osobných údajov SR preto vydal v súlade so stanoviskom pracovnej skupiny A29 usmernenie, ako tento pojem chápať.
Základným prvkom osobných údajov sú charakteristiky, podľa ktorých možno určiť identitu konkrétneho človeka. Zákon ich presne nevymenováva, takže môže ísť o akýkoľvek údaj, napríklad výšku, profesiu, funkciu, krstné meno či priezvisko. Nezáleží ani na tom, v akej je forme – či v grafickej, fotografickej, zvukovej alebo papierovej podobe alebo je uložený v pamäti počítača.
Ďalším prvkom je „určiteľnosť“, teda či možno človeka podľa jedného alebo viacerých takýchto údajov identifikovať. Často závisí od ich vzájomných súvislostí i celkovej situácie. Napríklad priezvisko Kováč nič nevypovedá vo väčšom meste, no celkom dobre poslúži na identifikáciu žiaka v triede. Naopak, v dedine stačí opísať osobu ako „ženu s červeným autom“ a každému môže byť jasné, o koho ide.
Osobné údaje teda nie sú len meno, priezvisko, poštová či e-mailová adresa, dátum narodenia či rodné číslo. Patria sem aj biometrické údaje a akékoľvek informácie o vlastnostiach a špecifických znakoch, ktoré hovoria o fyzickej, fyziologickej, psychickej, ekonomickej, kultúrnej či sociálnej identite konkrétneho jednotlivca.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015:
