Právnik: Politici chcú Ústavný súd ovládnuť technikou „pomalého varenia žaby“

Čo bolo impulzom, že ste sa zapojili do iniciatívy za lepší Ústavný súd?

S fungovaním súdu a jeho rozhodovaním mám skúsenosti či už z mojich prípadov, ktoré som pred ním zastupoval, alebo iných, ktoré som sledoval. Teraz je čas, keď po dvanástich rokoch dochádza k personálnej obmene dvoch tretín pléna. Téma bola na stole niekoľko mesiacov a prvé podujatie, ktoré sa k tomu uskutočnilo, bola konferencia organizácie Via Iuris pred asi rokom. Na nej sa zúčastnilo veľa ľudí, ktorí sa neskôr pridali k našej iniciatíve. A pokiaľ ide o formu, rovnaká sa osvedčila pri zrušení Mečiarových amnestií.

Na Slovensku nebýva zvykom, že sa profesijné organizácie dajú dokopy a vytvoria verejný tlak na systémové zmeny. Sú právnici iní alebo sa začína spoločnosť prebúdzať?

Prial by som si, aby to bolo tým, že nám začína na veciach viac záležať. Právnici sú skôr vnímaní ako konzervatívni a uzavretí. Neozývajú sa takmer vôbec a vďaka tomu majú povesť ustráchaných alibistov, ktorí robia veľa morálnych a etických kompromisov, aby boli s každým zadobre. Čo mi je ľúto a neviem, prečo to tak je, no je to každého osobná vec.

Ale v prípade Ústavného súdu to vyzerá inak.

Mnohí nabrali odvahu potom, čo podpísali výzvu za zrušenie amnestií a videli, že ich postoj mal význam, prispeli k spravodlivému riešeniu a nič zlé sa im za to nestalo. Veď dnes už nežijeme v totalite a za názor nás nikto nemôže posadiť do basy. Nedotklo sa nás to ani na trhu, na ktorom sa pohybujeme, skôr naopak. Boli by ste prekvapení, koľkí a akí komerční klienti, od ktorých by ste to nečakali, to ocenili.

Ale niektorí signatári iniciatívy za lepší Ústavný súd majú odlišnú skúsenosť. Jeden sudca mi hovoril, že sa stretol s negatívnou reakciou. Vy ste sa s tým nestretli?

Nie, od ľudí, na ktorých názore mi záleží, nič také neprišlo a iní sa mi v tejto súvislosti neozvali. Viem si však predstaviť, že existuje aj dosť veľa takých, ktorým vyhovuje dnešný stav na Ústavnom súde, prípadne by ich potešil ešte horší. Sú ľudia v našej krajine, a to aj na vysokých postoch, pre ktorých je fungujúca spravodlivosť a kontrola ústavnosti skôr hrozbou ako benefitom. Z takýchto kruhov teda môže prichádzať negatívna spätná väzba. Po chuti to určite nie je ani súčasnému vedeniu Ústavného súdu, už len na základe toho mála, čo vieme, že sa tam dialo za posledných dvanásť rokov. V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť aj zákaz verejného vyjadrovania pre jednotlivých ústavných sudcov okrem vedenia súdu. Ale na druhej strane, ak mám hovoriť za seba, tak keby ma niekto z týchto kruhov pochválil, cítil by som sa nepríjemne, či nerobím niečo zle. Od niektorých ľudí je prejav ich nespokojnosti či „hejt“ skôr pochvalou.

Peter Kubina Zdroj: Maňo Štrauch

Čo je zlé na tom, ako funguje teraz Ústavný súd?

Spozorniem vždy už len pri tom, keď vedenie Ústavného súdu hodnotí kvalitu jeho fungovania podľa počtu vybavených vecí za časové obdobie alebo priemernej dĺžky trvania konania. To sú síce tiež dôležité veci, no za kľúčové ukazovatele kvality súdu ich možno označiť tak nanajvýš na úrovni okresných súdov, nie na úrovni ústavného.

Prečo?