Vaša kancelária bola vlani spomedzi domácich hodnotená najvyššie. Zmenilo to váš život, pocítili ste to?
L. Krechňák: Prácu to nijako nezmenilo. Robíme to, čo sme robili, a snažíme sa robiť to najlepšie, ako vieme. Možno sa trocha zmenil náš pocit z výsledku práce. Ocenenie si veľmi vážime a myslím, že nás to všetkých posilnilo.
Ako sa človek stane partnerom advokátskej kancelárie?
J. Azud: Do kancelárie som prišiel v roku 2006. Bola to zrejme kombinácia snahy, nasadenia a ochoty obetovať aj veľkú časť „súkromného“ života. Nepopieram, že úlohu zohralo aj šťastie. Pri práci na výnimočných mandátoch, ktoré ponúka kancelária nášho typu, môže človek vyrásť a je to aj o tom, že máte ambíciu robiť práve takú prácu a že jej dáte všetko. Je to aj o osobnej chémii medzi kolegami v kancelárii.
L. Krechňák: Môj osud je trocha iný. Som v kancelárii už „inventárom“, začínal som na začiatku deväťdesiatych rokov, prišiel som ako absolvent, vlastne bývalý študent Jaroslava Ružičku. Na začiatku bola kancelária malá, boli sme dvaja a mali sme sekretárku. Prežil som v kancelárii jej vývoj a zostal som jej verný. Nastúpil som do nerozbehnutého vlaku, čo bolo možno na jednej strane jednoduchšie, ako to potom mali mladší kolegovia. Na druhej strane som prežil v kancelárii aj veci, ktoré mladší kolegovia nemali ani šancu prežiť, a pôrodné bolesti, od ktorých boli uchránení. Istým spôsobom mám výhodu, lebo moja história v kancelárii mi dovoľuje ľahšie pochopiť aj veci, ktoré sa tu dejú dnes.
Ako sa zmenila práca právnika za posledných dvadsať rokov?
L. Krechňák: V deväťdesiatych rokoch to bola práca neustáleho objavovania, žili sme v obrovskom nadšení, vo svete, ktorý bol pre advokátov úplne otvorený. Necítili sme vtedy žiadnu zviazanosť, do cesty sa nám nekládli prekážky, vstupovali sme na pole neorané a právo bolo vo veľkom rozsahu čistá tabuľa, keďže predchádzajúcich štyridsať rokov civilné právo nebolo v aktuálnom ponímaní želané a ani funkčné. Bola to príležitosť, ktorú už súčasníci nezažijú, no na strane druhej sme vtedy prežívali ťažkosti, ktoré si dnešní začínajúci právnici ani nevedia predstaviť.
„Usilujeme sa o to, aby naše právne služby mali myšlienku a pridanú hodnotu,“ L.Krechňák.
Napríklad?
L. Krechňák: Na začiatku sme logicky nemali ani jedno súdne rozhodnutie k takému kódexu, ako je Obchodný zákonník, nemali sme žiaden relevantný komentár, pracovali sme vtedy veľa iba s textom zákona, prípadne dôvodovou správou. Hľadanie toho, čo je alebo má byť naozaj právo, bolo pre mňa vtedy krajšie a objavnejšie. Lepšie povedané, poskytovalo väčší priestor ako dnes. Na druhej strane, naša práca nebola pravdepodobne taká náročná na štúdium a vyhľadávanie aktuálnych zdrojov. Nebolo také podstatné orientovať sa vo všetkých právnych doktrínach, judikatúrach, ako je to dnes. Z môjho pohľadu to sú do istej miery dva svety.
Spája ich niečo?
L. Krechňák: Pre mňa je to idea, pre ktorú som do advokácie išiel. Chcel som robiť niečo ako slobodný človek, snažiť sa hľadať a nachádzať právo a jeho ideu bez subjektívnych obmedzení.
J. Azud: Som síce v advokácii kratšie ako ostatní partneri, ale v posledných rokoch cítim dramatický vývoj vo vzťahu k právu ako biznisu. Pred niekoľkými rokmi mohli právnické kancelárie nášho typu sedieť so založenými rukami a čakať na klientov. Takmer jediným problémom bolo kapacitné obmedzenie, teda posúdenie, či objem práce zvládneme, alebo nie. Právnické kancelárie nemuseli riešiť takú silnú konkurenciu, ani vyjednávaciu alebo odbornú silu klientov. To sa za posledné roky zmenilo. Fokus právnickej profesie sa presúva na marketing a biznis development, možno hovoriť o tom, že právnický biznis sa štandardizuje, vyrovnáva s inými druhmi biznisu. Advokáti nemôžu vyčkávať, musia aktívne svoj produkt predávať. To si vyžaduje zvyšovanie efektívnosti advokátskej praxe, čoraz väčší je dôraz na komunikáciu, flexibilitu a kreativitu pri stanovovaní cien za služby.
Súvisí konkurencia aj s tým, že kedysi advokát „prežil“ aj ako solitér, dnes určujú trendy kancelárie?
L. Krechňák: Ešte stále pôsobia na trhu advokáti samostatne alebo len v malých kanceláriách. To, čo nás významne odlišuje, je druh klienta a jeho očakávania od nás. Súčasnosť, bohužiaľ, priveľmi nepraje predstave právnej služby ako individualizovanej službe s vysokou osobnostnou hodnotou. Na druhej strane sa dnes advokácia dá len ťažko robiť bez významných zdrojov spočívajúcich v technickom zabezpečení, v zabezpečení podporných služieb a činností. Malá kancelária si to finančne i kapacitne môže iba ťažko dovoliť. My dnes zamestnávame dvoch špecialistov na informačné systémy. Som presvedčený, že dnes sa právnik v kancelárii, ktorá chce hrať prvú ligu, bez silnej podpory zázemia nezaobíde.
J. Azud: Advokácia je do značnej miery o dôvere, takže aj advokát – individualita môže prežiť, najmä ak požíva dôveru veľkého, silného klienta alebo skupiny. Svet je však čoraz komplexnejší, agenda advokátov a právny servis majú čoraz väčšie nároky, klienti chcú vyššiu špecializáciu, často majú silné vnútorné právne oddelenia. V takých prípadoch hľadajú niekoho, kto sa skutočne vyzná v konkrétnej oblasti. Špecializácii sa darí viac v prostredí, kde fungujú dobre organizované tímy. Okrem právnej špecializácie očakávajú klienti aj to, že kancelária pozná ich biznis. Je skoro nemožné, aby advokát – solitér poznal celú škálu, rôzne druhy podnikania. V budúcnosti je podľa môjho názoru nevyhnutné ukončenie fragmentácie trhu a vytváranie silných tímov. Pre advokáciu je preto špecializácia dnes už nevyhnutnosťou.
„Advokáti už dnes nemôžu vyčkávať, musia svoj produkt aktívne predávať,“J.Azud.
Aký je názorový prienik medzi členmi vašej kancelárie?
L. Krechňák: Vo firme sa v názoroch na advokáciu a na to, ako ju robiť, zrejme dopĺňame. Ja napríklad zastávam ideu individualizovaného poradenstva so všetkým, čo k tomu patrí. Možno som v pohľade na advokáciu viac konzervatívny ako iní kolegovia. Nedá sa povedať, že jeden alebo druhý názor je jediný správny. Snažíme sa hľadať prienik medzi všetkými aktuálnymi vnímaniami sveta advokácie a toho, čo je v ňom správne. Časť klientov uprednostňuje komplexnosť, akú mu kancelária nášho typu dokáže poskytnúť, napriek tomu sa snažíme udržať naše služby aj v rámcoch osvedčeného modelu – to znamená na princípoch osobnej dôvery medzi klientom a advokátom. Tieto princípy sú rovnako dôležité ako všetko ostatné a vo firme vyvažujeme oba prístupy. Vieme, že pre klienta je dôležité nielen dostať kvalitnú a úplnú službu, ale aj to, aby mohol s dôverou hovoriť s človekom, ktorý pozná jeho biznis, vzťahy vnútri a je mu osobnostne a hodnotovo blízky.
J. Azud: Klienti sú čoraz viac sofistikovaní, vedia, že dnes už nik nedokáže obsiahnuť všetky agendy, ktoré klient potrebuje. Manažment práce v kancelárii sa dá pripodobniť medicíne, tiež potrebuje praktických lekárov i špecialistov. Naši stáli klienti majú v kancelárii niečo ako vzťahového manažéra, na ktorého sa môžu obrátiť so všetkými právnymi problémami. Táto osoba ich v plnom rozsahu „obsluhuje“, dôverne pozná ich biznis a požíva totálnu dôveru klienta. Špecifické požiadavky, ktoré dokáže z hľadiska skúseností a odbornosti najefektívnejšie riešiť iná osoba, sa smerujú na takúto osobu. Fungujeme na vzájomnej podpore tímov rôznych špecializácií.
L. Krechňák: Je to náročné na organizáciu práce i na náklady. Nevzdávame sa ambície kombinovať osobný prístup a tímovú spoluprácu. Robíme to tak, aby bol výsledok optimálny pre klienta i pre nás.
