Sľubujem vernosť len a len svojej strane, právo a spravodlivosť sú mi ukradnuté. Budem robiť všetko, čo mi moji šéfovia prikážu, vrátane vedomého porušovania ústavy a okrádania občanov Slovenskej republiky. Takto nejako by mohol počas predchádzajúceho volebného obdobia znieť poslanecký sľub a prinajmenšom viac ako polovica poslancov by zrejme nemala problém s jeho podpisom. Pri pohľade na to, ako hlasovali pri schvaľovaní dvoch protiústavných noviel, sa nedá prísť k inému záveru.

Premiér, právnik Robert Fico presadil zákaz zisku pre zdravotné poisťovne a podporil i zrýchlenie výstavby diaľnic. Tie bolo možné po novom stavať i na cudzích pozemkoch, ktorých vyvlastňovanie ešte len prebiehalo. Na protiústavnosť druhého zákona upozorňovala predovšetkým vtedajšia opozícia, zákaz zisku sa však nepozdával dokonca ani koaličnej ĽS-HZDS. Pozmeňovací návrh neprávnika Milana Urbániho, aby sa zákaz zisku pre možnú protiústavnosť z novely vyhodil, však nakoniec neprešiel. Ústavnoprávnemu výboru pod vedením profesora práv a dekana dvoch právnických fakúlt Mojmíra Mamojku ani jedna z týchto noviel neprekážala. A poslanci HZDS nakoniec za úpravu, ktorú sami odsúdili, aj tak zdvihli ruku.

Obe novely nakoniec prešli tesnou väčšinou, zákaz zisku dokonca o jediný hlas. Medzi 76 súhlasiacimi poslancami bolo jedenásť právnikov. Ak by sa jediný z nich rozhodol hlasovať podľa prísahy, teda pracovať na základe vlastnej cti, svedomia a za dodržiavania ústavy, nemuselo Slovensko stáť pred nepríjemnou potrebou hľadať dodatočné peniaze na vyplácanie súdnych sporov so zahraničnými akcionármi. A to isté platí i pre neprávnikov. Na podozrenie na možný rozpor s ústavou nemusí byť poslanec kandidátom vied. Vlastne stačí, ak vie čítať.

Je veľmi jednoduché – a nie úplne nesprávne – hodiť zodpovednosť za protiústavné zákony na mocichtivého Roberta Fica. No jeho vízia by sa nenaplnila, ak by sa poslanci držali sľubu, ktorý skladajú pri nástupe do funkcie. A hoci súčasná vládna zostava je už iná, hlasovanie podľa straníckych farieb sa nosí naďalej. Prečo by sa nakoniec mali poslanci poučiť: ľudia ich aj tak volia stále znova, hoci za nich musia platiť účty.