Právnici vyčítajú úradu schizofréniu

Obe zaviedli nástroje, ktoré majú odradiť firmy od podávania námietok a skrátiť ich vybavovanie. Odvolacie konania často brzdia alebo dokonca znemožňujú prideľovanie zákaziek. Keďže sa blíži koniec európskeho programovacieho obdobia, hrozí prepadnutie eurofondov.

Náročné a dlhé

Námietok v roku 2013 predsa len trochu ubudlo, ale stalo sa to najmä v prvých troch mesiacoch. Väčšina tohto obdobia sa ešte riadila starými pravidlami. Po zvyšok roka bolo námietok porovnateľne veľa ako v roku 2012. Ani trvanie verejných súťaží sa nevyvíjalo dobre. Podľa analýzy neziskovej organizácie Transparency International Slovensko priemerná dĺžka tendrov stúpla vlani o deväť dní na 145 dní.

Naša právna tradícia má sklony k byrokracii, ktoré ešte viac posilňujú požiadavky Európskej únie, vysvetľuje Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička Csekes. „Navyše novely priniesli pomerne zásadné zmeny zákona, čo sa odrazilo v potrebe nanovo nastaviť aplikačnú prax zo strany verejných obstarávateľov, ako aj Úradu pre verejné obstarávanie,“ dopĺňa.

Ministerstvo vnútra, ktoré obe novely pripravilo, hovorí, že na ich hodnotenie treba počkať rok až dva. „Stále prebiehajú súťaže, ktoré boli vyhlásené v čase platnosti starých pravidiel,“ komentuje Monika Paulenová z tlačového odboru ministerstva. Rezort tvrdí, že v jeho súťažiach sa už novela prejavila. Námietok v pomere k počtu tendrov rapídne ubudlo a okrem legislatívy k tomu prispelo zvýšenie kvality súťažných podkladov. V celoslovenskom meradle sa však namieta stále veľa.

J. Azud si myslí, že v krátkodobom horizonte sa to ani nezmení. Nestabilné právne prostredie, byrokratické myslenie a zlá ekonomická situácia, ktorá podnecuje extrémnu súťaž, budú podľa neho aj naďalej predlžovať a komplikovať tendre. „I keď novela priniesla niektoré zmeny, ktoré majú proces urýchliť, osobne nemám skúsenosť s tým, že by sa trvanie tendrov vďaka novej právnej úprave výrazne skrátilo,“ dopĺňa Ľudovít Mičinský z advokátskej kancelárie Rowan Legal. Domnieva sa však, že námietkových konaní vzhľadom na zákonné zmeny časom ubudne.

Nevypočítateľný úrad

Námietok by bolo výrazne menej, keby zákony lepšie fungovali v praxi. Problém je, že obstarávatelia si ich často zle vykladajú. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) preto na svojej stránke začal vydávať takzvané metodické usmernenia. Tie by mali poslúžiť ako príklad dobrej praxe ministerstvám a obciam, ktoré obstarávajú.

Pravda, podľa právnikov sú rady ÚVO príliš všeobecné – obstarávatelia sa z nich veľa nedozvedia. Advokát White & Case Peter Hodál si myslí, že ÚVO by mohol byť pri vydávaní metodických usmernení konkrétnejší, hoci chápe, že odporúčaný postup nemusí vždy sedieť na každú situáciu. „Jedným z riešení by mohlo byť prijatie všeobecne akceptovaných usmernení, ktoré by riešili opakujúce sa problémy pri verejnom obstarávaní,“ vysvetľuje P. Hodál.

Horšie je, že podstata zákonov podľa právnikov nie je zrejmá ani ÚVO. Podobne, ako na slovenských súdoch, chýba právna istota. „ÚVO rozhoduje obdobné prípady odlišne, čo neprispieva k presvedčivosti jeho rozhodnutí a ani k právnej istote účastníkov konania o námietkach,“ tvrdí advokát spolupracujúci s kanceláriou Lansky, Ganzger & partner Martin Timcsák.

J. Azud, ktorý je zároveň členom Rady ÚVO, sa nazdáva, že úrad by mal aktívne komunikovať, čo považuje za najlepšiu prax. ÚVO v reakcii vysvetľuje, že každý prípad je veľmi komplexný a jemu chýba dokumentácia ku konkrétnym súťažiam. „Je preto občas náročné poskytnúť žiadateľovi komplexnú odpoveď. Najmä v situáciách, keď sa otázka kladie subjektívne, zavádzajúco či nezrozumiteľne,“ uvádza hovorca úradu Ján Mažgút.

Jasnejšie a férovejšie

Ak by bol výklad zákona jednoznačnejší, neúspešným uchádzačom by bolo ešte pred podaním námietky jasnejšie, kedy môžu a kedy nemôžu uspieť. Tým, že je konanie úradu ťažko predvídateľné, povedia si, že sa im to oplatí aspoň vyskúšať. „Zvyšovanie profesionality ÚVO, ako aj jeho dôraz na objektívnu a transparentnú rozhodovaciu činnosť by výrazne prispeli k zvýšeniu jeho autority medzi obstarávateľmi a uchádzačmi,“ zdôrazňuje M. Timcsák. A vyššia dôvera by podľa neho viedla k poklesu námietok. „Jasná a konzistentná prax ÚVO v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania môže znížiť počet námietok a zväčšiť právnu istotu uchádzačov,“ vysvetľuje P. Hodál.

Férovosť otázna

S vysokým počtom námietok súvisí aj názor firiem, že súťaže neprebiehajú férovo. M. Timcsák si myslí, že vlaňajšie novely v tomto smere ešte viac uškodili. Zvýšenie transparentnosti sa podľa neho nedá dosiahnuť tak, že sa firmám skomplikuje podávanie námietok. „Preto vidím cestu najmä v efektívnom a objektívnom dohľade nad verejným obstarávaním zo strany ÚVO, ktorý by mal byť nezávislý, so silným legislatívnym i personálnym postavením,“ hovorí M. Timcsák. Navyše, aj keď počet námietok klesne, ešte to neznamená, že je všetko v poriadku. „Za dôležitejšie považujem priemerný počet ponúk v tendroch. Pokiaľ v priemere vychádza len jedna ponuka na tender, nie sú, samozrejme, námietky a pokles počtu námietok preto môže súvisieť aj s nedostatkom súťaže,“ mieni P. Hodál.

Nová rada

Hoci novely cielili na skrátenie tendrov, jeden bod môže vyvolať opačný efekt. Vznikol nový odvolací orgán – Rada ÚVO, ktorú vymenúva vláda. Uchádzači, ktorí so svojimi námietkami neuspeli na ÚVO, mohli podľa starých pravidiel žalovať tento úrad na súde. Po novom sa môžu odvolať na Radu ÚVO, ktorej členom je napríklad J. Azud či piešťanský primátor Remo Cicutto. Výhodou nového postupu je rýchlosť – rada rozhoduje do 45 dní. Nevýhodou je, že protestujúci musí pri podaní námietky zaplatiť kauciu. Tá je dvojnásobná oproti poplatku, ktorý uchádzač platí v štandardnom námietkovom konaní na ÚVO. Pre trvanie tendrov je však starý systém, pri ktorom nespokojný kandidát žaloval ÚVO na súde, priaznivejší. V takomto prípade totiž obstarávateľ nemusel čakať na výsledok. Na rozhodnutie Rady ÚVO čakať musí.

Rada bude okrem odvolaní posudzovať zmluvné dodatky a zapojí sa aj do nového systému vydávania referencií. ÚVO spúšťa novú evidenciu referencií – hodnotení, ktoré majú vydávať obstarávatelia svojim dodávateľom. Ak dodávateľ nedostane referenciu, môže si sťažovať na rade. „Od reálneho vzniku rady je badať stúpajúcu tendenciu jej vyťaženia vo vzťahu k odvolaniam, ako aj k dodatkom. Onedlho pribudne aj riešenie referencií,“ vysvetľuje J. Azud.