Právnici nie sú bežci, nemožno im zmerať rýchlosť ani čas

Právnici nie sú bežci a nemožno im zmerať ani rýchlosť, ani čas. Hodnotenie všetkých právnických rebríčkov vo svete stojí na súbore niekoľkých ukazovateľov, vďaka ktorým sa dá v súčte stanoviť prehľad advokátskych kancelárií podľa danej špecializácie i regiónu. Tento model sa v praxi používa vo väčšine rebríčkov a slovenská Právnická firma roka v tomto nie je výnimkou. Táto osobitná príloha týždenníka TREND prináša nielen prehľad víťazov jednotlivých kategórií, ale aj prehľad všetkých veľmi odporúčaných advokátskych kancelárií i prehľad verejne publikovateľných mandátov.

Systém hodnotenia

Považujem za potrebné opätovne pripomenúť to, čo zdôrazňujem od prvého ročníka tohto rebríčka na Slovensku. Nemeriame celý trh, ale len veľmi konkrétny segment advokácie, do ktorého sa môže zapojiť každý, a hodnotíme a zverejňujme len tých, ktorí nám poskytnú na hodnotenie svoje dáta. Zásadne nehovoríme o tom, že niekto je na trhu najlepší, ale vždy len to, že je víťazom danej kategórie. Bez dát nemôže byť výsledok, bez vyplneného dotazníka nemožno premýšľať o umiestnení v rebríčku. To je kľúčový moment hodnotiaceho procesu.

Zvolený spôsob hodnotenia sa vyvíjal, v Česku máme za sebou napríklad už sedem ročníkov tohto rebríčka. Od začiatku sme chceli silu nášho hlasu čo najviac potlačiť. Prvé dva ročníky spočívali z tretiny na hodnotení usporiadateľa, z tretiny na hodnotiteľovi a z tretiny na konkurencii. Hodnotenie, ktoré vykonávala konkurencia, sa však neosvedčilo, preto od tretieho ročníka funguje v Česku model, v ktorom polovicu hodnotenia vykonávame na základe počtu, objemu a významu realizovaných transakcií, ktoré nám kancelárie „reportujú“ v dotazníkoch. Druhá polovica závisí od hodnotiteľov, rozhodujúcich väčšinou na základe osobných skúseností. Tento model sme použili aj pre slovenský rebríček. Zahraničné rebríčky fungujú výhradne na vlastných hodnotiteľoch.

Hodnotenie je postavené na dvoch pilieroch. Prvým je hodnotenie reportovaných transakcií z pohľadu právnej zložitosti a unikátnosti realizovaného obchodu, keď nás primárne zaujíma, čo, v akej náročnosti a pre akého klienta sa robilo a aký bol výstup. Pritom sa tieto dáta overujú vo verejných zdrojoch. Ako podporný model hodnotenia sa používa metodika stanovovania priemerného objemu realizovaných obchodov, pochopiteľne len v transakčných kategóriách. Zúčastnené kancelárie zašlú usporiadateľovi zoznam transakcií a referenčných klientov v jednotlivých odboroch a je na usporiadateľovi, aby zvážil zložitosť a dôležitosť jednotlivých transakcií.

Táto fáza je jediným subjektívnym bodom hodnotiaceho procesu celého rebríčka, je však interne rozdelená medzi niekoľko osôb, ktoré nezávisle od seba hodnotia dáta. Finančné údaje a počty realizovaných transakcií majú len podpornú úlohu, pretože čisto teoreticky transakcie za jednu miliardu eur môžu byť v konečnom dôsledku pre skúsené tímy oveľa jednoduchšie než transakcie za sto miliónov eur.

Druhým pilierom je hodnotenie externých hodnotiteľov, medzi ktorými je viac ako sto osobností slovenského biznisu a verejného života, a to na základe verejne dostupných informácií a verejných prezentácií jednotlivých kancelárií. Pre každú kategóriu existuje zoznam hodnotiteľov a okrem vyššie spomenutých sú medzi nimi aj zástupcovia z poradenských a ďalších firiem. Každý z hodnotiteľov dostane zoznam všetkých kategórií a následne v tých, kde pôsobí, vyznačí svoje vlastné poradie.

Spriemerovaním výsledkov oboch týchto skupín dosiahneme poradie v rebríčku, ktorého jediným cieľom je pomôcť zadávateľom právnych služieb v orientácii na slovenskom právnom trhu. Aj keď tento rebríček, tak ako každý iný, má aj svojich kritikov, tento rok sa na ňom zúčastnila drvivá väčšina oslovených advokátskych kancelárií a dotazník odoslalo 97 percent relevantných kancelárií.

Ako sa rozhodnúť pre advokáta

Nechcem sa rozpisovať o výsledkoch, ktorým sa v tomto vydaní venuje dostatok priestoru. Zastavil by som sa pri dvoch momentoch, ktoré ma zaujali a potešili. Prvým je medziročný rast tržieb sledovanej skupiny 35 kľúčových hráčov na slovenskom právnom trhu zhruba o sedem percent. Objem reportovaných tržieb za právne služby za účtovný rok 2013 predstavoval 45,4 milióna eur a za nasledujúci účtovný rok 2014 takmer 48 miliónov eur. Ťažko povedať, či za týmto nárastom stojí väčší počet zaúčtovaných hodín alebo rast hodinovej sadzby.

To, čo spája slovenský a český trh právnych služieb, je nekončiaci sa kolotoč zvestí o tom, že niektoré kancelárie svoje ceny umelo znižujú, aby sa čo najlepšie predali klientom. Vynára sa tu otázka, či má byť zadávateľ nadšený z faktu, že môže nakúpiť právnu službu na trhu povedzme o 40 percent lacnejšie, ako je obvyklá cena, alebo radšej by nakúpil za obvyklú cenu. Osobne by som odporúčal ísť druhou cestou, pretože nech si to priznáme alebo nie, právna služba je produkt, ktorý vám nedodajú všetci rovnaký. Je to produkt, pri ktorom správnosť voľby jeho dodávateľa zistíte spravidla až s odstupom niekoľkých rokov. A čím zložitejší je daný mandát, tým viac sa prejavia rozdiely v kvalite.

Nechcem tu zatracovať malé dynamické kancelárie, ktoré ako osvedčený marketingový nástroj používajú nižšiu ponukovú cenu, ale zadávateľ by si mal vždy na prvom mieste overiť, a to z viacerých zdrojov, aké sú referencie na danú kanceláriu v konkrétnom odbore poskytovaných služieb. Pritom rebríčky sú, samozrejme, jedným z možných nástrojov na čerpanie takýchto informácií.

Ak sa rozhodne obstarávateľ pre kanceláriu bez toho, aby si zistil dostatok relevantných informácií, môže sa pri výbere spáliť. Pretože vzbudiť dojem o kvalite je v dnešnej dobe neobmedzených marketingových možností viac ako jednoduché. Zadávateľ by si mal vždy zistiť, kto sa bude prípadu venovať, kto povedie daný tím, akú má skúsenosť a aké referencie. Pri kanceláriách, ktoré „podliezajú“ trhovú cenu, býva, bohužiaľ, častým javom, že prípadom sa venujú mladí právnici s minimálnymi skúsenosťami. Na seniorského právnika si zoženiete referenciu vždy a na takých malých trhoch, ako je slovenský či český, existujú priepastné rozdiel v ich schopnostiach, znalostiach a kvalite poskytnutej právnej pomoci. Práve tieto tri faktory sú prevažne určujúce pre výslednú cenu právnych služieb i pre konečný výsledok.

Druhým príjemným prekvapením bol nárast počtu právnikov. V roku 2013 pôsobilo v danom segmente advokácie na Slovensku 680 právnikov, vlani ich už bolo 714, čo je medziročný nárast o päť percent. Pokiaľ ide o partnerov kancelárií, v danom segmente ich bolo v roku 2013 spolu 146, vlani už 154. Zvýšil sa aj počet advokátov nad rámec partnerov i koncipientov. Znamená to, že slovenský trh právnych služieb rastie z finančného i personálneho hľadiska.

Autor je výkonný riaditeľ epravo.sk

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015: