Ombudsmanka Jana Dubovcová priznala, že nesplní uznesenie, ktorým jej poslanci vládnej strany prikázali, aby prepracovala správu o činnosti ňou riadenej inštitúcie. Nie je to žiadna drzosť, ale primeraná reakcia na nelegitímnu požiadavku. Aj pre parlament platí, že môže konať iba na základe ústavy a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava ani zákon neumožňujú, aby vládna väčšina dávala príkazy verejnému ochrancovi práv. Keby J. Dubovcová uznesenie splnila, preukázala by tým, že nevie ochrániť ani svoje práva, nieto ešte práva niekoho iného.
Verejný ochranca je ústavná inštitúcia, ktorá na Slovensku vznikla pred jedenástimi rokmi. Celé desaťročie ju viedol Pavol Kandráč. Sťažnosti, že orgány verejnej moci svojím konaním porušujú zákony, ombudsman vybavoval, ale iba na individuálnej báze a v tichom režime. Za desať rokov neprišiel so zásadným návrhom, ktorý by výraznejším spôsobom menil právny poriadok alebo výkon verejnej moci v prospech základných práv občanov. P. Kandráč bol asi taký ombudsman, ako je aspirín liek – nikomu neuškodil, ale ani ničomu nepomohol. Keď si vyberal, či ústavná inštitúcia bude pod jeho vedením iba existovať alebo či bude vykonávať činnosť, ktorá niečo zmení, P. Kandráč si zvolil prvú možnosť. Vďaka tomu „ombudsmanoval“ dve funkčné obdobia, no ani náznakom sa nestal tým, kým jeho český náprotivok Otakar Motejl –čiže všeobecne uznávanou osobnosťou verejného života.
Bývalá sudkyňa a poslankyňa SDKÚ-DS, ktorá ho pred rokom vo funkcii nahradila, má väčšie ambície. Chce, aby nezávislý orgán ochrany práv pôsobil tak, ako to predpokladá ústava. Vládnym poslancom sa zdá, že jej ambície sú prehnané. Vláda má pritom v rukách prostriedky, ako ju umravniť. Jedným z nich je rozpočet. Ústavná inštitúcia doteraz nemá vlastné sídlo a musí platiť firme Utar Technologické centrum také nájomné, že po zaplatení ďalších povinných platieb jej prakticky nezostanú peniaze na činnosť. Žiadosti ombudsmanky, aby sa inštitúcia presťahovala do nevyužívanej štátnej budovy, adresované šéfovi parlamentu a premiérovi, zostali bez reakcie. Ako keby nebol záujem o to, aby financie ušetrené na vysokom nájomnom mohla inštitúcia využiť na vlastnú činnosť.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Konateľom spoločnosti, ktorá už dvanásty rok dostáva za prenájom budovy pre ombudsmana vyše 220-tisíc eur ročne, je bývalý politik a privatizér zo SNS Víťazoslav Moric. Nie so všetkým, čo povie poslanec Alojz Hlina, sa dá súhlasiť, no jeho veta, že „úrad bol vytvorený, aby pomohol ľuďom, nie aby pomohol Moricovi“, nemá chybu.
