Praha bola niekoľko dní čínska a bude z toho ťažiť

Miloš Zeman nechal Prahu sviatočne vyzdobiť a osadiť čínskymi vlajkami, čím vyvolal v očiach kritikov reminiscencie na éru socializmu v Československu a ulice lemované pri sviatočných príležitostiach len mierne odlišnými sovietskymi zástavami. Preto sa aj mediálne hodnotenie pobytu čínskeho prezidenta často točilo okolo poklonkovania nastupujúcej globálnej superveľmoci. Čína posudzovala cestu svojho prezidenta do sveta inou optikou.

Bič päťročnice

Si Ťin-pching sa zastavil v metropole nad Vltavou na ceste do Washingtonu, kde sa zišiel s americkým náprotivkom Barackom Obamom a zúčastnil sa na medzinárodnom samite o jadrovej bezpečnosti. Napriek tomu vzbudila viac ako dvojdňová zastávka hlavy Čínskej ľudovej republiky v strednej Európe oprávnenú pozornosť. Najčastejšia otázka znela: „Prečo práve do Prahy, a nie kúsok odtiaľ do Berlína, veď kľúčovým partnerom Číny v Európskej únii je Nemecko, a nie jeho východný sused?“

Hľadanie odpovede nás zavedie do prvej polovice marca na dvojtýždňové zasadanie Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov – čínskeho parlamentu, ktorý prijímal záväznú podobu hospodárskeho plánu na roky 2016 – 2020.

Trinásta päťročnica stanovuje základnú stratégiu štátu na udržanie vysokého tempa hospodárskeho rastu a všestranného rozvoja čínskej spoločnosti. Všetky hospodárske zdroje i štátne a súkromné podnikateľské subjekty budú povinné sústreďovať všetko potrebné úsilie na plnenie stanovených cieľov.

Práve v tomto kontexte spomínal niekdajší stranícky vodca a otec čínskeho štátneho kapitalizmu Teng Siao-pching staré príslovie Nezáleží na tom, či je mačka čierna alebo biela. Hlavne, že chytá myši.

Tých myší bude musieť čínska hospodárska mašinéria pochytať viac než dosť, aby zabránila poklesu tempa hospodárskeho rastu a splnila záväzok štátu občanom, že do roku 2020 sa HDP krajiny v porovnaní s rokom 2010 zdvojnásobí, a to i v pomere HDP na obyvateľa. Takáto náročná úloha si vyžiada každoročný vzostup HDP o šesť až sedem percent.

Obrí čínsky parlament, ktorý má bezmála tritisíc poslancov, označil toto tempo za „stredne vysoké“, no pozoruhodný je spôsob, akým ho chce udržiavať. Má to byť cestou „inovatívneho, koordinovaného, ekologického a otvoreného“ rozvoja ekonomiky štátu.

Čína chce dosiahnuť šesť-, sedempercentné ročné tempá rastu cestou „inovatívneho, koordinovaného, ekologického a otvoreného“ rozvoja ekonomiky

Zaradenie všetkých týchto prívlastkov vedľa seba do plánu 13. päťročnice zásadne zmení charakter čínskej ekonomiky. Musí sa bezodkladne rozlúčiť s doterajším spôsobom extenzívneho rozširovania kapacít ťažkého priemyslu, čo viedlo k drancovaniu surovinových zdrojov v Číne, Afrike, Latinskej Amerike a najmä v okolitej juhovýchodnej Ázii. Čínsky priemysel bude musieť znížiť energetickú a surovinovú náročnosť výroby a dobehnúť konkurenciu v Japonsku, Európskej únii a v USA.

Stanovená otvorenosť má uľahčiť zapojenie čínskeho výrobného a obchodného sektora do globálnej ekonomiky. Peking bude musieť prekonať následky formovania medziregionálnych obchodných partnerstiev kalibru Dohody o transpacifickom partnerstve, ktorú Spojené štáty uzavreli 4. februára s jedenástkou štátov na oboch brehoch Tichého oceánu. Čína medzi nimi nie je.

Peking zamýšľa namiesto toho udržiavať takúto otvorenosť prostredníctvom vlastného globálneho hospodársko-obchodného projektu Hodvábnej cesty. Jeho najnovšia verzia dostala pomenovanie „Jedno pásmo, jedna cesta“ (One Belt, One Road). Pokrýva suchozemské obchodné trasy a pásma pozdĺž nich, ako i námorné trasy s príslušnými pobrežnými územiami.

Štátny hospodársky plán 2016 – 2020 vymenúva tieto hospodárske koridory: Čína-Mongolsko-Rusko, Čína-Stredná Ázia-západná Ázia, Čína-Indočína, Čína-Pakistan a Bangladéš-Čína-India-Barma. K nim pridáva Eurázijský pozemný most.

Prečo práve Praha?

Tu vstupuje do hry Česko a stredná Európa. Leží pri vstupe do západoeurópskeho vyústenia vysnívaného obchodného suchozemského eurázijského prepojenia Pacifiku s Atlantikom, no predovšetkým na prahu do Nemecka. Hlavný prúd amerických geostratégov považuje formovanie osi Čína-Rusko-Nemecko za