Pracoval pre troch premiérov. Akí v skutočnosti sú?

Dostať sa do najužšieho tímu slovenského premiéra je výnimočný úspech. Pracovať pre troch premiérov je vec prakticky nevídaná. Mladému mužovi z východného Slovenska sa to podarilo. Ako to dosiahol a aký bol pracovný život v blízkosti Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Igora Matoviča, hovorí 28-ročný Ján Hrinko.

Kedy ste zatúžili riešiť veci verejné?

Politika ma bavila už na strednej škole. Počas štúdia na gymnáziu v Košiciach som sa zúčastňoval na besedách s osobnosťami verejného života, ktoré škola organizovala.

Tam sa začala aj vaša kariéra?

Áno. Medzi nimi boli aj diskusie s predsedom vlády SR. Na jednej z nich si moju aktivitu i vyjadrenie vlastného názoru všimol premiér [Robert Fico – pozn. TRENDU]. Po diskusii ma požiadal o kontakt.

To znie zaujímavo. Čo nasledovalo?

Ozvali sa mi z Úradu vlády SR, či nemám záujem s nimi spolupracovať na vtedy ešte len vznikajúcej komunikácii prostredníctvom sociálnych sietí. Rozhodol som sa ponuku prijať.

Ako dlho táto spolupráca trvala?

Do skončenia vysokej školy. Vyštudoval som Ekonomickú univerzitu v Bratislave, čo mi dávalo predpoklady ďalej sa venovať skôr ekonomickej sfére. Plánoval som spoluprácu s úradom vlády ukončiť a ísť spomínanou cestou. No vtedajší predseda vlády ma po štátnici pozval na obed, kde mi ponúkol prácu už priamo na úrade vlády. Prešiel som výberovým konaním na pozíciu priamo v Kancelárii predsedu vlády SR.

Aký dojem na vás zanechal Robert Fico na spoločnom obede?

Sedeli sme v malej zasadacej miestnosti, ktorá je súčasťou jeho kancelárie. Bol som v strese, no premiér bol otvorený a žoviálny, stres opadol. Zaujímal ho pohľad mladého človeka na aktuálne dianie, vypočul si moje podnety, plány do budúcnosti. Bolo to zaujímavé, veď nie každý deň vás pozýva na obed predseda vlády.

Čo bola vaša prvá práca pre úrad?

Na úrad vlády som prišiel ako 24-ročný s obrovskou dávkou pokory. Tá, mimochodom, dnes veľmi chýba niektorým súčasným mladým politikom. Hodili ma do vody a musel som sa naučiť plávať medzi starými politickými matadormi, ktorých som dovtedy poznal len z televíznej obrazovky.

Patrili ste k fanklubu R. Fica?

Premiér bol v tom čase veľmi populárny, vyhral štvrté voľby v poradí. Bol silný premiér, reprezentoval sociálnu demokraciu. Hoci som ekonóm a mal by som inklinovať skôr k pravicovým názorom, k čomu nás vedie štúdium, vždy sa mi viac páčili myšlienky sociálnej demokracie.

Chceli ste sa stať štátnym úradníkom? Či skôr byť v top politike?

Ako som spomínal, politika ma bavila, sledoval som ju a postupnou prácou, ale i vďaka šťastiu som dostal šancu, ktorej som sa pevne chytil. Áno, svojím spôsobom som bol profesionálny štátny úradník, pretože počas celého svojho pôsobenia na úrade vlády som nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia.

Akú pozíciu ste zastávali?

Pracoval som priamo v kancelárii predsedu vlády. Je to úzky okruh najbližších spolupracovníkov, ktorých má premiér okolo seba. Mal som na starosti jeho každodennú agendu, pracovné stretnutia, komunikáciu s občanmi, absolvoval som s premiérom jeho tuzemské i zahraničné cesty. Ako stály prísediaci som sa zúčastňoval na rokovaniach vlády. Mal som na starosti aj komunikáciu s primátormi miest i so starostami obcí či so zástupcami regionálnych združení kultúrneho rozvoja.

Ako ste vnímali situáciu, keď v krajine prebiehali protesty proti vláde? Boli ste si istý, že ste na správnom mieste?

Bolo to pre mňa ťažké obdobie, ktoré ma veľa naučilo, pretože v tom čase som na prácu v kancelárii ostal úplne sám. Vtedy bolo jednoduché pod mediálnym tlakom zutekať. Objavovali sa rôzne informácie, z ktorých sa niektoré potvrdili, no viaceré sa dnes ukazujú ako výmysly. Som držiteľom bezpečnostnej previerky NBÚ, previerky NATO i previerky EÚ na najvyšší stupeň „prísne tajné“ a som presvedčený, že dnes ju v kancelárii predsedu vlády nemá nikto z jeho spolupracovníkov, no zaujímavejšie je, že sa na to nikto nepýta.

Aký bol R. Fico premiér? Na čom stratil svoju silu?

Pre mňa stelesňuje skúsenosť a politický prehľad. Bol najdlhšie slúžiacim premiérom a toto prvenstvo bude ťažko niekto prekonávať. Na druhej strane, dnes je na ňom viditeľná politická únava, ktorú mnohí možno využili na vlastné ekonomické obohatenie.

Je paradox slovenských dejín, že výrazní premiéri, ktorí dlho požívali vysokú mieru popularity, či je to Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico, vstúpia do dejín ako kontroverzné osoby. Pre každý z týchto prípadov je dôležitý správny moment odchodu z aktívnej politiky.

A aký bol človek?

Veľa ľudí mi možno nebude veriť, ale poznám ho aj z druhej stránky, z tej, ktorú nepozná verejnosť. Verejnosť ho pozná len z tlačových konferencií. Tam je dnes agresívny, útočný, radikálny. Ak by ste ho poznali, je iný. Osobne som ho nikdy nepočul kričať ani zvýšiť hlas.

Na úrade vlády ste ostali pracovať aj po príchode P. Pellegriniho. Robili sa vtedy nejaké veľké zmeny?

Po odchode R. Fica som v marci 2018 dostal opätovne ponuku od premiéra P. Pellegriniho stať sa súčasťou jeho úzkeho tímu, čo som si veľmi vážil, a jeho ponuku som prijal. P. Pellegrini mal odlišné, modernejšie vnímanie toho, ako má chod úradu vyzerať. Myslím, že sa od jeho príchodu úrad zdynamizoval a zefektívnil.

Dostali ste sa vtedy ešte bližšie k reálnemu riadeniu krajiny?

Pravda je, že to obdobie bolo pre mňa rozdielne aj profesionálne, keďže som mal za sebou už dvojročnú skúsenosť a najmä poznateľnosť v prostredí. Myslím, že aj s P. Pellegrinim sme si osobnostne sadli a naša spolupráca bola veľmi dobrá.

V čom sa líšilo riadenie štátu R. Ficom od riadenia štátu P. Pellegrinim?

Tak ako je každý z nich osobnostne iný, aj ich štýl práce je odlišný.
R. Fico je skôr stratég, každý krok má dobre premyslený. P. Pellegrini zasa výborný manažér. Oboch spája vysoké pracovné nasadenie.

Hovorí sa o tom, že P. Pellegrini bol bábkou v rukách R. Fica...

O tom sa hovorilo veľa. Na začiatku sa to tak mohlo javiť. Sám som pozoroval, či to tak bude. A nebolo. R. Fico bol síce stále jeho stranícky šéf, no do riadenia vlády mu nezasahoval. Ani raz som nebol svedkom toho, že by mu P. Pellegrini volal a pýtal si povolenie. A nikdy som si to nevšimol ani opačne.

Už na konci vlády P. Pellegriniho sa v Európe zjavila epidémia. Zareagovala vláda včas a dostatočne?

Myslím si, že politik sa pozná v krízových situáciách. P. Pellegrini ihneď pochopil, že ako krajina a spoločenstvo ľudí máme veľký problém. Bol som pri tom, keď dostal informáciu o prvom nakazenom a bolo to treba oznámiť verejnosti. Aj keď sme v tom čase o covide-19 veľa nevedeli, premiér vtedy zareagoval veľmi pohotovo. Zvolal krízový štáb a prijal prvotné opatrenia, ktoré sa neskôr ukázali ako zásadné. Komunikoval jasne a hlavne dôveryhodne.

Na Slovensku vtedy s epidémiou kolidovali voľby. Čo sa dialo vo vláde?

S pandémiou nikto nemal skúsenosti. Vláda P. Pellegriniho okamžite reagovala. I. Matovič dostával pozvania na krízové štáby a už vtedy sa ukazovalo, že mu ide lepšie politický marketing než reálne manažovanie procesov.

Ako prebiehalo prevzatie moci?

Veľmi pokojne, tak ako sa na vyspelú demokratickú krajinu patrí. P. Pellegrinimu na tom záležalo a požiadal ma o maximálnu súčinnosť. Podobnú situáciu som už zažil, no táto bola o niečo odlišná, pretože prichádzal nový premiér neznalý prostredia. I. Matoviča som privítal a ukázal som mu priestory jeho kancelárie.

Aký bol vo svojich prvých dňoch?

Vzhľadom na to, ako dlho sa terajšie vládne strany pohybovali v najvyššej politike, prekvapila ma ich neznalosť, ako manažovať štát. Videl som veľa improvizácie a náhodností, neznalosti fungovania mechanizmov štátu, čo ich pri vládnutí stále dobieha. V prvých dňoch sa I. Matovič snažil urobiť si obraz ako to „premiérovanie“ vlastne funguje, ako funguje riadenie štátu. Bol veľmi nedôverčivý a podozrievavý ku každému zamestnancovi na úrade vlády. Mal som pocit, že každého považuje za nepriateľa, ktorý mu chce nejakou formou ublížiť.

V čom bol rozdiel medzi vládnutím I. Matoviča a jeho predchodcami?

Štyri roky som stál po boku premiérov tejto krajiny. Naučil som sa veľa, pozorne som sledoval ich štýl politiky, spôsob, akým prijímali rozhodnutia a akým čelili výzvam. Videl som skúsenosť, politickú dynamiku, ale v závere ma prekvapila absolútna nepripravenosť na vládnutie. Tá sa na začiatku ešte dá odpustiť, no odkedy som odišiel z úradu vlády, I. Matovič sa nikam neposúva, skôr naopak.

Ako to myslíte?

Je tak osobnostne vyhranený, že štát so svojimi brzdami a pákami mu prekáža pri rozhodovaní, a tak sa ich snaží obchádzať, čo má devastačné účinky na jeho politiku, ale aj politiku štátu.

Môžete uviesť príklady?

Už len samotné rokovania vlády. Niekedy vláda nemusela zasadať ráno o šiestej. Rokovania na rozdiel od dnešných maratónov trvali len dve až tri hodiny. Neviedli ich chaoticky, neprekrikovali sa tam ministri, pretože predseda vlády mal rešpekt svojej funkcie. Až 99 percent rozhodnutí sa predtým prijímalo konsenzom.

Ako je to dnes?

V súčasnosti ministri chodia na zasadnutie vlády s návrhom zákonov „pod pazuchou“, body programu nie sú vopred prerokované. Dochádza k častým sporom. Množstvo zákonov prechádza v skrátenom legislatívnom konaní.

Je to tak aj pri zvládaní epidémie?

Uvediem len jeden príklad. Mal som možnosť sedieť na krízovom štábe P. Pellegriniho a sedel som aj na jednom z prvých krízových štábov I. Matoviča. Jeden trval asi štyri hodiny s jasným výsledkom a súhrnom opatrení. Na tom druhom som sedel 11 hodín s veľmi zahmleným záverom. Z tohto vie každý sám posúdiť krízový manažment oboch premiérov.

Prečo ste na úrade vlády skončili?

Súčasný premiér má k práci veľmi odlišný prístup – taký jemu vlastný. Mne tento prístup chaosu nevyhovoval. Po telefonáte od P. Pellegriniho a jeho ponuke preňho pracovať som požiadal o preloženie z úradu vlády na pozíciu poradcu podpredsedu NR SR, ktorú v tom čase zastával.

Ste mladý, no politické skúsenosti máte značné. Čo by pomohlo Slovensku v súčasnosti najviac?

Koronakríza si pýta svoju krutú daň vo všetkých oblastiach života. Ak niečo treba urobiť, tak obnoviť dôveru ľudí v štát. Tá je na minime. Politika sa zmenila na šou a je nepredvídateľná. Komunikácia sa stratila. Upokojiť situáciu, vytvoriť konsenzus a posunúť Slovensko ďalej.

Ján Hrinko (28): Inžinierske štúdium ukončil na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V súčasnosti je doktorandom na katedre medzinárodného obchodu na rovnakej fakulte. Od roku 2016 pôsobil v Kancelárii predsedu vlády SR a neskôr ako poradca podpredsedu NR SR.