Práce pribúda až príliš

Nikdy v minulosti nebola slovenská nezamestnanosť tak blízko európskemu priemeru ako v druhom štvrťroku 2015. Naposledy bola takto nízko – len na úrovni 11,2 percenta – v čase príchodu krízy pred šiestimi rokmi.

Hoci ide o plnenie cieľa ministra práce Jána Richtera, ktorý si stanovil za úlohu dosahovať priemer eurozóny (aktuálne 10,9 percenta), nejde o jeho zásluhu: priemerná nezamestnanosť EÚ je pod výrazným negatívnym vplyvom ekonomickej situácie európskej periférie. Gréci či Španieli majú dlhodobo ťažkosti zamestnať sa, ich dvojciferný podiel ľudí bez práce trvá už niekoľko rokov a výrazne ovplyvňuje priemer EÚ.

Čo neznamená, že v prípade Slovenska nejde o zásadný pokles: za jediný rok padla nezamestnanosť o celé dva percentuálne body. Tak rýchlo padala naposledy pred krízou v roku 2008. A dá sa očakávať, že pokles evidovaných nezamestnaných bude pokračovať, tentoraz už zásluhou J. Richtera: novela zákona o službách zamestnanosti chce od januára vyraďovať z evidencie všetkých tých, čo „bez vážnych dôvodov neplnia podmienky“.

Tvorbe nových pracovných miest pomáha najmä hospodársky rast hnaný domácim dopytom: v súčasnosti najmä vládnymi investíciami, ale aj spotrebou domácností. Rýchly pokles počtu ľudí bez práce sa však už teraz pretavuje do nedostatku kvalifikovaných i robotníckych pracovných síl. Môže preto znamenať rýchlejší rast priemernej mzdy.

Málokedy bola nižšia ako dnes 1/2
(miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl, %)

Formálne vyradenie

Silný pokles počtu ľudí bez práce v SR (medziročne o 51-tisíc) sprevádza slušný rast zamestnanosti. Ten spolu s krátkodobo zamestnanými v zahraničí dosiahol medziročne až 63-tisíc osôb. Rast o 2,7 percenta je podobne rýchly ako vývoj pred krízou.

Bez zamestnanosti za hranicami pribudlo o osemtisíc pracujúcich menej a počet pracujúcich v SR už dosiahol úroveň predkrízového maxima. Môže za to aj rast počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Ten však už bude dlhodobo spolu so starnutím obyvateľstva klesať.

Postupný pokles počtu nezamestnaných registrujú aj úrady práce. V júli sa miera nezamestnanosti evidovanej úradmi znížila na 11,46 percenta, čo je najmenej od mája 2009. Znižovanie počtu uchádzačov o zamestnanie má pokračovať. Nie však len vďaka hospodárskemu rastu tvoriacemu nové pracovné miesta. Od januára by sa mali rozšíriť dôvody, kvôli ktorým sa uchádzači z evidencie úradov vyraďujú.

Človek bude po novom vyradený aj vtedy, ak „bez vážnych dôvodov neplní podmienky“. Počíta s tým vládna novela zákona o službách zamestnanosti. „Nový dôvod vyradenia môže ešte viac poslúžiť na umelé znižovanie nezamestnanosti,“ obáva sa riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Vladimír Mariak.

Kde je prirodzená miera

Ako dobrá správa z trhu práce môže znieť, že klesá aj dlhodobá nezamestnanosť. Kým pred rokom bolo dlhšie ako rok bez práce takmer 242-tisíc osôb, aktuálne ich počet poklesol o vyše dvadsať percent. Stoja za tým aj štátne zásahy.

Napríklad aktivačné práce, ktoré musia po novom vykonávať poberatelia dávok v hmotnej núdzi a podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce sa považujú za zamestnanie, vykonávalo o 16 300 dlhodobo nezamestnaných viac ako vlani. Teda celá tretina z vykázaného poklesu.

Pomohlo zrejme aj zníženie zdravotných odvodov pre zamestnancov s nízkymi príjmami či súbeh dávok a práce. Rýchlym tempom sa znižuje taktiež vysoká nezamestnanosť mladých, ktorí boli krízou postihnutí najviac, a tiež starších ľudí.