Nie je žiadne tajomstvo, že za starostov už boli zvolení kandidáti, o ktorých je známe, že majú vážny problém s elementárnou gramotnosťou. Otázka znela, či je vhodné, prípustné a žiaduce zákonom určiť, že ľudia, ktorí budú „vykonávať správu obce a zastupovať ju navonok“, musia mať také vzdelanie, aby poskytlo garanciu, že budú schopní oboznámiť sa so záväznými pravidlami pre výkon svojej funkcie, ktoré sú zhmotnené v rôznych textoch. Celkove 99 poslancov parlamentu dalo hlasovaním najavo, že takúto zákonnú úpravu považujú za správnu. Mnohí s nimi zásadne nesúhlasia.
Všeobecná výhrada voči takejto legislatívnej zmene znie, že ňou poslanci obmedzili pasívne volebné právo, teda právo byť volený, ktoré každému občanovi garantuje ústava. Faktom je, že isté obmedzenia tu platili aj doteraz. Podľa zákona totiž pasívne volebné právo patrí iba ľuďom, ktorí majú v obci trvalý pobyt, ktorí sú spôsobilí na právne úkony, majú 25 rokov a nie sú vo výkone trestu.
Niektoré z týchto obmedzení boli napadnuté aj pred Ústavným súdom. Na otázku, či na výkon pasívneho volebného práva nestačí iba prechodný pobyt v obci, Ústavný súd skonštatoval (PL. ÚS 110/07), že podmienka trvalého pobytu „sleduje legitímny cieľ“.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Keď generálny prokurátor tvrdil, že odňatie pasívneho volebného práva osobám vo výkone trestu „nemá ústavný základ“, košický súd vyhlásil (PL. ÚS 6/08), že odobratie práva byť volený je v takom prípade „z ústavného hľadiska tolerovateľné a akceptovateľné“, lebo výkon funkcie starostu je možné plnohodnotne vykonávať len na slobode. A plnohodnotný výkon funkcie je podľa súdu aj „verejným záujmom na riadnom fungovaní demokracie“.
K plnohodnotnej realizácii výkonu funkcie starostu podľa Ústavného súdu dochádza vtedy, keď ju starosta vykonáva osobne a reálne. Lenže človek, ktorý má problém s elementárnou gramotnosťou, ju sotva môže vykonávať osobne a reálne. Preto je nanajvýš potrebné, aby Ústavný súd čo najskôr posúdil, či zákonná úprava požadujúca stredoškolské vzdelanie od kandidátov na starostov a primátorov je alebo nie je v súlade s ústavou. Kým súd nerozhodne, môže mať na to každý svoj názor. Ale platný a rozhodujúci bude ten, ktorý oznámi Ústavný súd.
V prípade, ak košický súd uzná, že vzdelanostné obmedzenie práva byť volený nie je v rozpore s s ústavou, budú mať poslanci Národnej rady SR ďalšiu neodkladnú povinnosť. Prinajmenšom rovnakú podmienku vzdelania musia stanoviť pre kandidátov aj vo všetkých ostatných voľbách.
