Trh práce sa otriasa pod tlakom nových pravidiel. Kombinácia konsolidačného vyťahovania peňazí z ekonomiky a povolebných gest akoby ho zošnurovala do kazajky. Nečudo, že firmám klesá apetít dávať ľuďom prácu. Počet nezamestnaných podľa predpovedí centrálnej banky aj ministerstva financií preskočí v tomto roku hranicu 400-tisíc a miera nezamestnanosti vystúpi na 14,6 percenta. Nemôže pritom za to iba recesia v zahraničí a spomalenie domáceho rastu, ale aj nedávne politické opatrenia.
Podnikatelia chápu, že vo verejných financiách treba poupratovať. Že sa musia poskladať na skresanie fiškálneho schodku pod tri percentá HDP. Že to znamená vyššie dane a odvody, čiže vyššie náklady na pracovnú silu. Čomu nerozumejú, je to, že vláda okrem toho, čo „musí“, prijíma aj opatrenia „navyše“. Opatrenia, ktoré zaťaženie trhu práce posúvajú do neúnosnej roviny. Z takejto kategórie je rýchla a zbytočne rozsiahla úprava Zákonníka práce ako gesto politickej odmeny pre odborárov.
Znervózňuje skutočnosť, že konsolidačné peniaze mieni vláda prácne naškrabať z opatrení, ktoré valcujú trh práce. Odhadnúť napríklad, koľko „dohodárov“ prežije zavedenie plných odvodov do zdravotného a sociálneho poistenia, si v súčasnosti netrúfa nikto. Prepad o tretinu považuje TREND skôr za optimistickú prognózu. Možno to síce vnímať ako opatrenie, ktoré odstráni istú nespravodlivosť v odvodovom systéme. Ale pri očakávanom výnose na úrovni 120 miliónov eur ročne, čo nie je ani desatina potrebných zdrojov na zaplátanie rozpočtových dier, je otázne, či to stojí za to. Hlavne, keď výsledkom bude občanmi citlivo vnímaný nárast nezamestnanosti.
Podnikatelia pritom prahnú po pružnejších a menej nákladných možnostiach zamestnávania. Výskumné inštitúcie podriadené ministrovi práce Jánovi Richterovi priznávajú, že voľnejšie pravidlá zamestnávania sú správny liek na rastúcu nezamestnanosť. Ako dobrý vzor uvádzajú Dánsko, kde majú zamestnávatelia voľné ruky pri tvorbe aj rušení pracovných miest. Nemajú predpísanú minimálnu mzdu, len minimálne odstupné, a majú povolené nekonečné reťazenie práce na dobu určitú. Štát zároveň garantuje podporu na úrovni 90 percent mzdy až štyri roky od straty zamestnania.
Priemerný Dán vystrieda za jeden rok tri pracovné miesta. Zamestnanosť je takmer najvyššia v Európe (75 percent ekonomicky aktívnej populácie). Minister J. Richter sa, žiaľ, žiadnymi z týchto úspešných nápadov inšpirovať nenechal. Namiesto toho predkladá sporné návrhy ako zavedenie príspevku na udržanie pracovných miest, ktorý dostávajú vyvolené veľké podniky. Nebolo by na škodu, keby sa od vlastných výskumníkov poučil skôr, než zástupy nezamestnaných začnú prekonávať aj tie najpesimistickejšie predpovede.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 5/2013. Téme sa TREND venoval aj v článkoch Boj o istoty už prináša obete a Viac na platy firmy nemajú.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
