Pôvodne lákavá korisť chradne

Ostré spory. Tak by sa dala stručne opísať zmena vlastníkov vo výrobcovi bagiet Grotto pred pár rokmi. Zakladatelia firmy, stredoslovenskí bratia Dušan a Miroslav Sobekovci, obviňovali dvoch bratislavských podnikateľov Ivana Ostrihoňa a Jozefa Kožára, že im firmu zobrali úskokom, keď pôvodne deklarovali spoluprácu (TREND 48/2010). Tiež im vyčítali, že ju ovládli len na kšeft a predajú ju hneď, ako splní podmienku z Bruselu. Tá znela, že modernú fabriku, čo si firma postavila z eurofondov, bude na potravinársku výrobu využívať aspoň do konca roku 2013.

Bratislavčania tvrdia, že ak príde k rýchlemu predaju fabriky, nebude to z ich chamtivosti. Ale preto, že bývalí vlastníci to s rozvojom Grotta prešvihli do tej miery, že oni ho teraz musia ťahať z dlhov pod ochranou súdov.

Z partnerstva súboj

Zakladateľ Grotta Dušan Sobek si po revolúcii otvoril v Bratislave reštauráciu. No potom prijal ponuku niekoľkých čerpačiek, aby im z nej dodával aj bagety. Postupne počet takýchto odberateľov rástol, podnikateľ prizval do biznisu brata Miroslava. Spolu začali vybavovať kontrakty aj v obchodných reťazcoch. To už mali novú výrobňu bagiet aj v rodnej Kremnici.

Najprv v prízemí jednej bytovky. Neskôr tam kúpili predajňu potravín a prerobili ju na pekáreň. Pred pol tuctom rokov denne produkovali 30-tisíc bagiet a boli jednotkou na trhu. So zhruba 150 zamestnancami a ročnými tržbami päť miliónov eur.

No chceli byť ešte väčší. V Bartošovej Lehôtke neďaleko Kremnice kúpili pozemky a naprojektovali väčšiu fabriku za 14 miliónov eur. S vlastnou pekárňou i výrobou mäsových nugetov a majonéz. Dopredu počítali, že získajú z eurofondov do piatich miliónov eur. Navyše zistili, že k tomu budú musieť pribrať spoluinvestorov. O to rýchlejšie, že v predkrízovom období stavebné prace i materiál zdraželi. D. Sobek oslovil a pribral do Grotta ešte v roku 2007 J. Kožára, ktorého firma Gratex vyvíja podnikové informačné systémy. Ten o rok neskôr navrhol, aby spoločnosť pasujúcu sa s výstavbou fabriky posilnil aj ďalší spoluinvestor – I. Ostrihoň. Ten so svojím Tatra Realom stavia kancelárie a byty. Bratislavčania prinášali do Grotta stále nové peniaze a postupne v ňom takto ovládli 95 percent akcií. Popri tom sa medzi novými a pôvodnými vlastníkmi rozhoreli spory o to, kto je na vine, že produkcia nerastie, ako sa pôvodne očakávalo. I o to, prečo firma kopí dlhy. Výsledkom bolo, že pred štyrmi rokmi bratov Sobekovcov z ich kancelárií vysťahovala firemná SBS a riadenie Grotta si nechali v rukách Bratislavčania. Spory sa preniesli na súdy. Sobekovci chcel žalobami dosiahnuť vrátenie časti akcií Grotta. Späť chcú aj peniaze, ktoré podľa nich do firmy v minulosti vložili len ako pôžičky. „Súdy, na ktorých sme dosiahli pre nás dobré rozsudky, sa striedajú s odvolaniami protistrany. A tak sme sa doteraz reálne ničoho nedomohli,“ zhŕňa D. Sobek. Bratislavčania na obvinenie reagujú stále tým, že firmu im nezobrali, ale ju normálne kúpili postupnými vkladmi do jej posilnenia.

Pritvrdý oriešok

Popri súdení sa so Sobekovcami sa Bratislavčania v Grotte dohodli, že taktovku nad jeho riadením prevezme I. Ostrihoň a časom od J. Kožára kúpi všetky jeho akcie.

Ešte pred vyše dvoma rokmi I. Ostrihoň TREND informoval, že popri krízou utlmenom developerstve bude potravinárstvo jeho novým významným biznisom. Vtedy vyhlásil, že Grotto postupne dostane z dlhov, opäť ho vráti na pozíciu domáceho bagetového lídra a výrazne v ňom zvýši mäsovýrobu. Získaním nových vývozných kontraktov na obaľované rezne a nugety do západnej Európy.

Niektoré ciele I. Ostrihoňa sa očividne napĺňajú pomalšie, ako chcel. A niektoré vôbec. Ten kontrakt na vývoz do Veľkej Británie s mesačnou hodnotou štvrť milióna eur síce slušne vyťažuje mäsovú časť kapacít fabriky, no podarilo sa ho uzavrieť len zhruba pred rokom. Stratovú pekárenskú výrobu firma utlmila takmer na nulu. Produkcia bagiet má podľa plánov I. Ostrihoňa výrazne vzrásť v lete. Na slovenskom trhu je naďalej lídrom firma Fekollini zo Sládkovičova so svojou značkou Pierre Baguette.

I. Ostrihoňovi sa nepodarilo dostať Grotto z dlhov voči stavebným firmám. Už k záveru predminulého roku začal tento podnikateľ na pretrvávajúce problémy reagovať razantným orezávaním firmy. Z pôvodných 250 ľudí v nej pracuje 90. Na ľuďoch usporil hlavne po tom, čo sa pred rokom prepojil s bývalým konkurentom – košickým výrobcom bagiet Leopardee. „Kto nefunguje maximálne efektívne, zanikne. Preto som vytvoril v biznise s bagetami partnerskú alianciu s konkurenciou. Vyrábame a vozíme ten istý produkt k tým istým zákazníkom, tak prečo to nerobiť za menšie peniaze spoločne,“ hovorí. Výroba bagiet oboch značiek, Grotto i Leopardee, bola načas sústredená v Bartošovej Lehôtke, neskôr sa presunula do Košíc. Obe predáva po krajine obchodný tím vedený Leopardee.

Pod ochranu súdov

V lete vlaňajšieho roku I. Ostrihoň podnikol ešte razantnejší zásah. Požiadal súd o reštrukturalizáciu Grotta. „Stratil som trpezlivosť s tým, ako som musel neustále liať nové a nové peniaze do záchrany firmy, ktorej biznis plán s príliš veľkou fabrikou nastavili predchádzajúci vlastníci,“ hovorí. Súd mu vyhovel ešte v auguste, a tak sa teraz pokúša dlhy voči veriteľom vyrovnať pod ochranou súdov.

Medzi nich patria stavebné firmy, čo fabriku stavali, ale Grotto neplatí ani odvody. Sociálna poisťovňa k záveru vlaňajška evidovala voči nemu pohľadávku vyše 220-tisíc eur. No rozhodujúcimi veriteľmi sú tri banky na čele so Slovenskou sporiteľňou. Tie teraz rozhodujú či reštrukturalizačný plán prijmú, a tak dajú šancu vyhnúť sa konkurzu a rozpredaju Grotta. „Už reštrukturalizačný plán videli a zatiaľ naň nazerajú skôr pozitívne. Teraz doň musím ešte niečo doplniť a veritelia o ňom rozhodnú v polovici tohto mesiaca,“ hovorí I. Ostrihoň.

V prospech súhlasu s plánom podľa neho môže zavážiť jeho doterajšia dobrá povesť v bankách. „V biznise som 20 rokov a toto je prvý projekt, ktorý som musel poslať do reštrukturalizácie. Myslím, že banky vnímajú aj to, že celý tento projekt som nevymyslel, ale som doň vstúpil,“ dodáva tento podnikateľ.

Dúfa, že banky firmu nepošlú do konkurzu aj preto, že ich nároky na prípadný výnos z jej rozpredaja by výrazne orezala zaangažovanosť EÚ. Majetok Grotta obstaraný za päť miliónov eur z eurofondov by bol totiž z konkurzu vyňatý. Táto podmienka platí až do konca tohto roku. Pre I. Ostrihoňa svedčí aj fakt, že v kríze sa fabriky z konkurzov predávajú len veľmi ťažko.

Súd určil za reštrukturalizačnú správkyňu Danu Jelinkovú Dudzíkovú. To, že sídli v jednej z bratislavských administratívnych budov I. Ostrihoňa, je podľa neho len náhoda. „Zistil som to až po spustení reštrukturalizácie. Navyše o tom, či to pre Grotto dopadne dobre, rozhodujú predovšetkým veritelia, a nie správca,“ dodáva.

Ak si Grotto dlhy reštrukturalizuje, I. Ostrihoň sa chce ešte raz pokúsiť o pozdvihnutie výroby fabriky. Pre rezne a nugety plánuje nájsť ďalšie kontrakty v západnej Európe a chce v nej opäť vyrábať nielen bagety Grotto a Leopardee.

Vizitka slovenského pekárenstva
(mil. €)

Bočné uličky

Ak banky reštrukturalizačný plán neprijmú alebo sa ho aj po schválení predsa len nepodarí splniť, Grotto skončí v konkurze. A I. Ostrihoň príde o veľkú časť svojich vkladov. „Do firmy som vložil vyše sedem miliónov eur,“ hovorí s tým, že celú investíciu do potravinárskej produkcie zrealizoval len zo starších rezerv svojho doterajšieho biznisu.

No tvrdí tiež, že jeho realitné a developerské projekty sú dostatočne silné, aby išiel v biznise ďalej. So stavebnou skupinou Strabag napríklad v Bratislave rozbehol nový projekt Machnáč Residence. Ten zahŕňa viac ako 160 bytov, pričom prvých vyše 30 bytov bolo predaných len za tri mesiace a to ešte pred samotným začatím výstavby. V súčasnosti sa už predávajú ďalšie byty z druhej etapy Machnáč Residence. A ďalšie bytové projekty má I. Ostrihoň pripravené aj v iných slovenských mestách.

Ak by aj Grotto skončilo v konkurze, I. Ostrihoň o biznis s potravinami úplne nepríde. Mäsová výroba firmy sústredená v novej fabrike by skončila v konkurze, no podnikateľ už urobil kroky, aby zachoval pod svojou kontrolou aspoň biznis s bagetami. Samotná obchodná značka Grotto už nie je vo vlastníctve firmy Grotto. „Na značku mám naďalej vplyv, ale už nie je vlastníctvom firmy. Urobil som to v záujme jej prežitia,“ hovorí. Na otázku TRENDU reagoval, že podľa neho nešlo o žiadne špekulatívne vyvádzanie aktív z Grotta pred jeho prípadným krachom. „Značka bola z firmy Grotto predaná za slušnú protihodnotu,“ hovorí. A dodáva, že ak spoločnosť skončí v konkurze, on si bude výrobu bagiet tejto značky ďalej objednávať od košického Leopardee.

Podľa informácií TRENDU od ľudí z brandže z Grotta tento podnikateľ predal už skôr aj kontrakty na dodávky sladkých koláčov do reťazcov. Kúpiť ich mala pekárska skupina Andreja Babiša Penam.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 5/2013. Oproti printovému vydaniu bol záver článku rozšírený o ďalšie výroky I. Ostrihoňa.

Foto - Maňo Štrauch