Každá záchrana z európskych zdrojov bola niečím výnimočná. Írsko malo akurát smolu. Grécko mohlo otriasť eurozónou. Španielsko potrebovalo pomôcť „iba“ s bankami. Cyprus je výnimočný tým, že eurozóna bez väčších okolkov odmietla prispieť plnou sumou na záchranu svojho člena. V tomto prípade sa nebála o euro a nezáležalo jej ani na tom, ako sa tento bankrot bez bankrotu dotkne miestneho hospodárstva. Cyprus je totiž malý a izolovaný.
Prví uchádzači o pomoc nastavili limity. Všetkých ďalších nedisciplinovaných hospodárov už budú čakať tvrdšie rokovania a vážne dôsledky pre domácu ekonomiku. Ak teda náhodou nepatria medzi krajiny, ktoré stabilitou eurozóny dokážu zamávať.
Pre Slovensko je tento odkaz jasnou správou: ak sa nebude správať zodpovedne, nemôže očakávať bezhraničnú pomoc a bude musieť hľadať vlastné zdroje. Podobne ako Cyprus je i Slovensko malá krajina s obmedzeným významom pre celoeurópsku ekonomiku. Nie je síce daňovým rajom, ale aj taká rovná daň klala Západu oči. Neperú sa tu (v takom rozsahu) ruské peniaze, no Slovensko nemá ani páky na západnú Európu, ktorá mu v horších časoch ešte rada pripomenie, že odmietlo helfnúť Grékom.
Znie to možno hrozivo, ale v skutočnosti ide o pozitívny odkaz: krajiny by sa už nemali spoliehať na bezmedznú európsku solidaritu, ale oveľa viac na vlastné, vnútorné zdroje a výhody. Inak sa stanú rukojemníkmi cudzích záujmov, ktoré neinteresuje, ako ich požiadavky ovplyvnia domácu ekonomickú i politickú situáciu. Možno taký prístup prinesie bolestivé opatrenia – stačí sa pozrieť na vývoj v pobaltských krajinách alebo v Škandinávii počas kríz v posledných dvoch dekádach. No tieto krajiny z nich nakoniec vyšli silnejšie a sebestačné. Stredomorské štáty vykazujú opačné symptómy: prejdú bolestivým prerodom, na ktorého konci bude ešte stále vysoké zadlženie a zrejme – v prípade Cypru takmer určite – potreba ďalšej záchrany.
Slovensko sa môže zatiaľ čičíkať tým, že v chorej Európe patrí medzi menej chorľavé a ešte stále rastúce krajiny. Ale stačí väčší systémový šok v automobilovom priemysle a ocitne sa v hlbokej vode bez záchranného kolesa. Veď akú horúčkovitú aktivitu vlády spôsobil len uvažovaný odchod U.S. Steelu z Košíc. Keby svoju energiu vyhradila na zjednodušenie podnikania – nie veľkého, ale hlavne toho malého a stredného –, mala by väčšiu istotu vnútornej stability. Príklad Cypru ukazuje, že zahraničné investície v čase problémov veľmi rýchlo odídu bez ohľadu na to, čo im je štát ochotný darovať. Tie domáce dokážu ťahať ekonomiku ďalej, v dobrom i zlom.
TREND sa v aktuálnom vydaní venuje situácii na Cypre v článkoch Vyhnanie z daňového raja a Úder, pád a hrdosť.
