Ťažko nájsť krajinu, kde by ústredným bodom ekonomickej diskusie neboli verejné financie. Respektíve ich nemalé schodky, ktoré vedú k čoraz vyšším štátnym dlhom. Po uši zadlžená japonská vláda dáva na stôl ďalší „stimulačný“ balíček a tlačí na centrálnu banku, aby oslabením jenu podporovala export. Indov pre fiškálny neporiadok trápi inflácia a drahé úvery. Briti vyrobili jeden z najväčších schodkov v únii a Talianom na úspornom rozpočte padol kabinet.
Najsledovanejšia je však debata o takzvanom fiškálnom útese v USA. Ide o opatrenia v daniach a výdavkoch, zmierňujúce veľké deficity federálnej vlády, ktorá od začiatku krízy zadlženie zdvojnásobila (v pomere k HDP). Demokrati a republikáni sa najneskôr do marca musia dohodnúť, s ktorými daňami ešte pohnú a ktoré výdavky – najmä v oblasti sociálneho a zdravotného zabezpečenia – zoškrtajú.
Pravica, pochopiteľne, bráni vo vyspelom svete relatívne nižšie americké daňové zaťaženie. Ľavica zasa v čase roztvárania nožníc medzi najbohatšími a najchudobnejšími obhajuje peniaze pre sociálne slabších občanov. Výsledkom je zákopová vojna, v ktorej obe strany len ťažko hľadajú životaschopný kompromis. Politika sa polarizuje a jediní, ktorí zo stúpajúcej nevraživosti ťažia, sú lobisti, presadzujúci čiastkové záujmy rôznych odvetví a skupín.
Wall Street Journal napísal, že v tejto nekonštruktívnej situácii treba hľadať nový politický modus vivendi. Nie je možné sa pritom inšpirovať 80. či 90. rokmi, keď medzi demokratmi aj republikánmi bolo dosť umiernených a rozumných osobností, ktoré dokázali nájsť spoločnú reč a riešiť problémy Ameriky dobrými kompromismi. Pred 30 rokmi to bol Ronald Reagan, ktorý reagoval na vysokú infláciu a nezamestnanosť, o dekádu neskôr Bill Clinton, riešiaci federálny dlh.
Východisko z patu núkajú ľudia mimo najvyššej politiky. Napríklad nové občianske hnutie No Labels (bez nálepiek), ktoré združuje demokratov, republikánov i nezávislé osobnosti. Snaží sa zmeniť fungovanie inštitúcií tak, aby si ľudia s rôznymi ideologickými razeniami dokázali sadnúť za stôl a tvoriť pragmatické pravidlá pre dobro Američanov. Pre dakoho detinské, no niektorých to môže inšpirovať, aby rozmýšľali nad lepšou spoločnou politikou, ktorá povedie k prosperite, nie úpadku ekonomiky.
Hoci sa konzervatívci, liberáli a socialisti sporia, čo všetko má zabezpečovať vláda, v jednom sa zhodnú – mala by pestovať právny štát. Na Slovensku sa tento ideologicky indiferentný cieľ nedarí plniť. Generálna prokuratúra kryje chrbát politikom, prezident Generálnej prokuratúre a ústavní sudcovia prezidentovi. Zložky moci, ktoré sú z ústavy oddelené, aby sa navzájom kontrolovali a vyvažovali, na Slovensku vzácne kolaborujú.
Taký úpadok nemôže byť po vôli pravičiarom ani ľavičiarom. Prečo by teda nemohli tí najslušnejší z oboch táborov o podobnom hnutí bez nálepiek vážne pouvažovať?
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 1/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
