Parlament napokon schválil rozpočet na budúci rok s podporou Smeru-SD a s vyšším deficitom, ako sa pôvodne predpokladalo – 4,6 percenta HDP. Zároveň však prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tento významný úspech koalično-opozičnej spolupráce by mal prispieť k tomu, že od roku 2013 už bude štát hospodáriť o čosi zodpovednejšie. Docieli to takzvaná dlhová brzda, ktorej prvá hranica je stanovená na 50 percent HDP. Jej prekročenie hrozí už v roku 2013. Pred voľbami tak v zákonodarnom zbore prevážil tradičný prístup „chceme šetriť, ale najskôr od zajtra“. Mať v budúcnosti na mysli rozpočtovú striedmosť si vyžaduje nielen dlhodobé starnutie obyvateľstva, ale aj krátkodobý tlak finančných trhov. Ten v Európe momentálne zásadne komplikuje refinancovanie vládnych dlhov – a to už aj v relatívne zodpovedných krajinách. Symbolické v tomto kontexte je, že najrýchlejšie rastúcou kapitolou výdavkov v rozpočte na budúci rok sú náklady na verejný dlh. Tie vznikajú a rastú práve preto, lebo sa politikom nechce šetriť.
Zhadzovať rezignáciu na konsolidáciu v budúcom roku na pád vlády je jednoduché. Opýtať sa však treba konkrétne strán KDH, Most-Híd a premiérky Ivety Radičovej, prečo boli pri ochote SDKÚ--DS a SaS proti ďalšiemu znižovaniu deficitu.
