Sladká brána na Balkán
Tržby domácej výroby potravín stúpli vlani medziročne o päť percent na viac ako štyri miliardy eur. Ich zvýšenie o dvesto miliónov potiahol hlavne export. Domáci trh nevytvoril širšie možnosti sektoru. Skôr naopak. Vývoz potravín sa posilnil až o 250 miliónov eur na 1,4 miliardy eur. O celú pätinu.
Export v skutočnosti nezhrubol vďaka slovenským výrobným linkám. O pár desiatok miliónov eur síce zdvihli vývozy tuzemskí mäsiari či konzervári, no skoro celý export, a teda aj tržby domáceho potravinárstva, zlepšila zmena obchodnej stratégie cukrovarníckych koncernov etablovaných na Slovensku. Dvojica tuzemských cukrovarov patriacich rakúskej Agrane a nemeckému Nordzuckeru zlepšila medziročne tržby zo 170 až na 320 miliónov eur. Ich tržby z vlastnej výroby však predstavovali necelých 140 miliónov eur. Nordzucker totiž svojmu Považskému cukru zveril zásobovanie trhov v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Grécku a na Cypre. Do súvah podniku sa dostali aj veľké objemy cukru z iných fabrík Nordzuckeru. Ťaží z toho aj slovenská štátna kasa. Vlaňajší zisk Považského cukru poskočil z dvanástich na 23 miliónov eur a stal sa tak najziskovejšou firmou potravinárstva.
Cukrovarníctvo to má dobre našliapnuté aj do budúcnosti. Po reforme cukorného režimu EÚ spred šiestich rokov načas pestovanie repy i výroba cukru na Slovensku výrazne poklesli, no teraz sa vracajú hore. Považský cukor bude za pätnásť miliónov eur stavať nové sklady a seredský podnik Slovenských cukrovarov, ktorý patrí Agrane, bude obdobnú sumu investovať do rozšírenia výroby o tretinu. Koncerny si povedali, že aj zo Slovenska chcú od roku 2017 zásobovať úplne liberalizovaný trh s cukrom. Nove investície do zefektívnenia i rozšírenia výroby pomôžu slovenským cukrovarom prežiť v širšej konkurencii dovozcov z Brazílie či Indie.
Čoraz výraznejším ťahúňom potravinárstva je výrobca ďalšieho sladidla – producent kukuričnej izoglukózy Amylum Boleráz v rukách amerického ADM. Vlani zvýšil svoje tržby i zisk.
Výraznejší rast o štyridsať percent na 160 miliónov eur zaznamenalo v roku 2012 slovenské konzervárenstvo, skoro o tretinu, na necelých 90 miliónov eur poskočila výroba sladu. Oba sektory pridali aj v ziskoch. Konzervárenstvo z nuly na jeden a pol milióna eur a výroba sladu z polmiliónovej straty na vyše trojmiliónový zisk.
Oleje si zbalili
Prišli aj dva veľké škrty. Jediný veľký výrobca tukov a olejov Palma Group v rukách investičnej skupiny Slavia Capital prestal začiatkom minulého roka s lisovaním olejnín a oleje začal dovážať len z cudziny. Najskôr len surové na ďalšiu rafináciu, no od vlaňajšej jesene stopla Palma aj rafináciu. Donedávna veľká firma s takmer tisíckou zamestnancov odvtedy už len fľašuje oleje zo zahraničia a lepí na ne etikety tradičných značiek Raciol či Heliol. Otázne je, dokedy je to pri veľkej kolísavosti cien olejov udržateľné. Olejár bez vlastnej výroby sa vystavuje veľkým rizikám. Slavia Capital by podľa ekonómov mala značky čo najskôr predať koncernu s vlastnou produkciou olejov.
Koniec výroby olejov v Palme vyvolali prehnané očakávania Slavie Capital v pridruženej výrobe bionafty z repky. Finančný investor zaplatil pôvodným privatizérom za Palmu nemalé peniaze, no napokon pre nízky odbyt produkciu bionafty zavrel. Neskôr ich osud nasledovali aj oleje. Repku zo slovenských fariem už dnes na bionaftu lisuje len leopoldovské Meroco skupiny podnikateľov okolo Jána Sabola. Slnečnica sa musí z krajiny iba vyvážať.
Ešte dramatickejšie pred tohtoročným letom skončil najväčší producent vajec v krajine HrKo Holding. Donedávna držal vyše tretiny tuzemského trhu s touto potravinou. So svojimi ďalšími farmami v Česku, Poľsku i na Ukrajine bol dokonca najsilnejším výrobcom vajec v strednej Európe. Skupina, ktorá mala aj vlastné farmy s poľami, však prestrelila investičný rozvoj a nakoniec po prudkom tohtoročnom poklese cien vajec stratila dôveru bánk. Bez práce zanechala osem stoviek ľudí.
PotravinárstvoFood Processing
Pozn.: Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami (Data for companies with 20 and more employees)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR / SOURCE: Statistical Office SR
Zhmotnené neresti
Z menších firiem skončil lučenecký výrobca malinoviek Lunaco, návrat na trh nezvládla ani minerálka Santovka v rukách nového investora Aqua Mineral. V Lunacu stratilo prácu päťdesiat a v Santovke tridsať ľudí. Len toto leto zatvoril líder domáceho trhu s pečivom Penam z českej agrochemickej skupiny Agrofert v rámci zefektívňovania ďalšiu zo svojich tuzemských pekární. V piešťanskom Veľkopeku prišlo o prácu 170 ľudí. Od leta to má naklonené Humenská mliekareň. Súdy požiadala o ochranu pred veriteľmi po tom, čo nestíha platiť úvery na nedávnu modernizáciu. Predstavitelia podniku upokojujú, že rokujú s troma investormi a po posilnení kapitálu môžu opäť rásť.
Vlani znížilo potravinárstvo stav zamestnancov z 30-tisíc na 28,5 tisíca ľudí. Narušil sa tak zlom z predvlaňajška, keď došlo na jeden rok k prerušeniu poklesu zamestnanosti. Posledné krachy poukazujú na niektoré slabiny potravinárstva. Lunaco pohorelo na tom, že sa orientovalo na lacnú výrobu privátnych značiek, ktorá netvorila primeraný zisk na ďalší rozvoj. Keď ďalej nevedelo cenovo zvládnuť veľký, no lacný kontrakt pre Tesco, skončilo.
V strede pahreby
Najväčším problémom potravinárov sú cenové výkyvy na trhu s agrárnymi surovinami. Časté skoky cien mlieka, obilia či mäsa aj o desiatky percent po suchách či povodniach si nevedia preniesť dostatočne rýchlo do cien svojej finálnej produkcie. Silnejší hráči v biznise s potravinami – obchodné reťazce – držia ceny potravín z fabrík čo najnižšie.
Aj vlaňajší zisk vo výrobe potravín bez zarátania nápojov vo výške šiestich miliónov eur prinieslo až to, že ceny surovín z fariem stúpli len o sedem, a nie až o zhruba pätnásť percent ako v rokoch 2010 a 2011. Aj keď v minulom roku vzrástli ceny potravín z fabrík len o dve percentá, a nie ako predvlani o päť percent, v konečnom dôsledku dopadlo vlaňajšie hospodárenie potravinárov ako celku lepšie.
Obilniny v roku 2012 zdraželi o vyše desatinu. Pekári tak zostali v strate deväť miliónov eur. Posledný kumulatívny zisk mali ešte v roku 2008. Celý Penam za posledné tri roky napriek snahám o zefektívňovanie prerobil vyše sedem miliónov eur. Zavretý piešťanský Veľkopek je odpoveďou. A tiež minimálne dočasné odloženie plánov na výstavbu novej veľkej pekárne v Bratislave. Agrofert pre Penam nakoniec neprikúpil ani konkurenčnú československú pekársku skupinu United Bakeries a radšej kúpil oveľa väčšiu nemeckú pekársku skupinu Lieken. Majiteľ Agrofertu Andrej Babiš vyhlasuje, že v potravinárstve sa mieni sústrediť na konsolidáciu nadobudnutého majetku a viac chce investovať do – pre neho – perspektívnejšej chémie a fariem.
Vlani si pohoršilo aj domáce mäsiarstvo. Svoju stratu skoro zdvojnásobilo na 57 miliónov eur najmä v dôsledku neustáleho zdražovania mäsa, keď napríklad bravčovina zdražela o vyše desatinu. Investičná skupina Penta vidí svoju mäsiarsku skupinu Mecom ako jediný naozaj problémový biznis. Nesplnili sa jej predkrízové očakávania v raste spotreby i vo zvýšení záujmu o vyššiu kvalitu. Mecom síce drží výkony, no neprináša zisky. Úspechom je aspoň prvá strategická dohoda Mecomu s Tescom. Pozitívom je aj to, že sa z dna azda konečne odráža Tauris v rukách Milana Fiľa. V kríze jeho tržby za pár rokov spadli z vyše sto len na päťdesiat miliónov eur a v súhrne prerobil skoro 15 miliónov eur. Vlani jeho tržby opäť poskočili nahor skoro o desať miliónov eur a mal aspoň vyrovnaný hospodársky výsledok.
Ukazuje sa, že mäsiarstvo je beh na dlhé trate, lebo úspechom sú aj menšie zisky. Napríklad Púchovský mäsový priemysel za posledné štyri roky svoje tržby strojnásobil na takmer 80 miliónov eur a nový podnik pre sto ľudí chce vybudovať vo Vietname, ale jeho zisky každoročne predstavujú najviac pár stoviek tisícov eur. To, že uspieť sa dá aj s vyššou prémiovejšou kvalitou, dokazuje mäsokombinát Berto. Jeho tržby presiahli dvadsať miliónov eur a počas posledných dvoch rokov prijal päťdesiat nových ľudí.
Vlani si výrazne pohoršila výroba nealkoholických nápojov. Z dlhodobých ziskov sa prepadla do straty jedenásť miliónov eur hlavne pre cenové vojny v lacných nápojoch. Značkovým výrobcom sa darí viac. Slovenská vetva českej Kofoly s fabrikou v Rajeckej Lesnej svoj minuloročný zisk zdvojnásobila na tri milióny eur. A uvažuje aj o ďalších investíciách. Tuzemský závod chce rozšíriť o šestinu. Aj slovenský závod Coca-Coly v Lúke pri Piešťanoch zvýšil svoju produkciu o štyri percentá. Tuzemské predaje kľúčových značiek Fanta, Sprite i Coca-Cola mu išli hore o tri percentá.
Klesli aj zisky likérok. Zo sedem na jeden milión eur. Aj pre drahšie obilniny na lieh.
Potravinársky priemyselFood Processing
1 Údaje o vytvorenej pridanej hodnote spoločnosť neposkytla, použitý je odhad TREND Analyses (Value added hasn´t been disclosed by the company, an estimate of TREND Analyses is shown), 2 Do 14. mája 2013 Kraft Foods Slovakia, a.s., Bratislava (Until May 1
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses / SOURCE: data disclosed by companies, researched by TREND Analyses
Hlava nad vodou
Iné odvetvia vďaka lepšiemu vývoju cien surovín, naopak, svoje výsledky zlepšili. Hydina vlani zdražela len o tri percentá, a tak sa hydinárne z predvlaňajšej straty dostali aspoň na nulu. Surové mlieko dokonca zlacnelo o skoro dve percentá. A mliekarne sa po štyroch rokoch ťažkých strát v sumáre skoro 40 miliónov eur konečne dostali do malého plusu. Bratislavské Rajo zvýšilo tržby o desatinu na 152 miliónov eur a zo straty jeden a pol milióna eur sa posunulo k zisku 300-tisíc eur. Darí sa aj michalovskej dcére francúzskej syrárne Bel. Za posledné štyri roky zvýšila tržby zo 40 na skoro 70 miliónov eur a za posledné dva roky zarobila dohromady vyše päť miliónov eur. Matka tam posúva čoraz viac syrov aj pre iné exportné trhy. Vlaňajšok však všetkých nepotešil. Veľkomederský Euromilk po rokoch ziskov prerobil takmer milión eur. A aj skupina Tami s dvoma mliekarňami v Kežmarku a v Nitre má síce ročné tržby až 130 miliónov eur, no takmer zanedbateľné zisky.
Už tradične držia zisky sektora mimo cukrovarov aj výrobcovia cukroviniek na čele s bratislavskou čokoládovňou amerického Kraft Foods a slovenskou pečivárenskou skupinou I.D.C. Holding. Čistý zisk cukrovinkárov stúpol vlani z jedenásť na štrnásť miliónov eur. Výrazne sa začína dariť pivovarom. Už predvlani nebývalo zarobili jedenásť miliónov eur a v minulom roku dokonca 21 miliónov eur. Pivovary totiž už dávnejšie medzi sebou uhasili cenové vojny. Ba neobávajú sa pivo aj zdražovať. Na tento rok po vlaňajšom zdražení jačmeňa zvýšili ceny o štyri percenta.
Surovina von – fajnovosti dnu
Vlani už druhy rok za sebou kleslo záporné saldo krajiny v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami. A to ešte s výraznejšou dynamikou. Predvlani pasívum kleslo z 960 na 805 miliónov eur. V minulom roku už len na 410 miliónov eur. No v skutočnosti sa slovenský biznis s potravinami voči cudzine nijako zvlášť nezlepšuje. Slovenské vývozy agropotravinárskych surovín síce v roku 2012 vzrástli skoro o tretinu na 3,8 miliardy eur, no z veľkej časti krajina stále vyváža hlavne suroviny, ktoré by mohla radšej sfinalizovať doma. Aj napriek suchu vyviezlo Slovensko vlani do cudziny až 600-tisíc ton obilia a olejnín – štvrtinu úrody. Hotové produkty z potravinárskych fabrík z vývozov kryli ani nie 35 percent.
Dovozy potravín síce v minulom roku stúpli len o vyše desatinu na 4,2 miliardy eur, no v rozhodujúcej miere ich kryli hlavne hotové potraviny. V konečnom dôsledku tak aj konkurenti z cudziny domácich potravinárov opäť porážali na ich vlastnom trhu. Podiel domácich potravín na pultoch tunajších obchodov klesol zo 46 na 44 percent. Maďarskí potravinári zo svojho vlastného trhu držia dve tretiny, českí 70 percent a poľskí až 82 percent predaja potravín. V celej EÚ je Slovensko v sebestačnosti štvrté najhoršie. Predstihuje ho aj ostrovná Malta.
Pozor na ceny i Ameriku
Najmä na úvod vyzeral tento rok pre potravinárov veľmi dobre. Predznamenával slušné zisky. Za prvých sedem mesiacov totiž rast cien hotových potravín nebývalo stíhal za rastom cien agrokomodít. V oboch prípadoch nastalo zvýšenie o zhodné tri percentá. Keď v roku 2009 naposledy nastala podobne príhodná situácia s vyrovnaným vývojom cien surovín a hotových potravín, potravinári zarobili až 86 miliónov eur.
Potravinári sa navyše pre druhú polovicu tohto roku nádejali, že bohatá tohtoročná žatva im môže dokonca suroviny zlacniť. No napokon prebytky nebudú. Pšenice či repky olejnej sa síce zobralo dosť, no horúce leto kresalo úrody kukurice i cukrovej repy. Navyše Rusko i Čína vykupujú európske sklady s bravčovinou i mliekom, a tak stúpajú aj ich ceny. Hlavne mäsiarov a mliekarov tak môže čakať náročnejší rok. Pekári by sa, naopak, pri lacnejšej pšenici mohli konečne dostať z permanentných strát.
Okrem neustálych cenových skokov surovín sa celá domáca výroba potravín bude musieť popasovať s pokračovaním rozdielneho dotovania farmárov v EÚ. Najmenej do roku 2020. Na najbližších sedem rokov sa slovenským vyjednávačom podarilo dosiahnuť len zopár menších zlepšení doterajších nerovností. Lobisticky silnejší Západ cez Brusel trvá na rozdielnom dotovaní. No na druhej strane, kde mu to vyhovuje, snaží sa trh robiť „spravodlivejším“. O dva roky majú padnúť národné kvóty členských krajín na produkciu mlieka. Pri nerovných dotáciách však liberalizácia povedie k tomu, že práve dotovanejší Západ bude s mliekom rásť na úkor hroziaceho poklesu produkcie na Východe.
Navyše o pár rokov môže byť celá európska výroba potravín uvrhnutá do oveľa ostrejšieho boja s americkou konkurenciou, ako to bolo doteraz. EÚ s USA rokujú o zóne voľného obchodu. Ak bude zahŕňať aj potraviny, Európania sa len modlia, nech na dovozy potravín z Ameriky platia rovnako prísne hygienické pravidla ako pre nich. Teda žiadne nepovolené geneticky modifikované plodiny, agresívnejšie pesticídy či hovädzina s hormónmi. Práve všetky tieto postupy vzdialenejšie zelenšiemu prístupu Európy robia z Američanov lacnejších konkurentov.
Za posledný rok vstúpil do slovenského potravinárstva len jeden silný investor z cudziny. Stredoeurópska liehovarnícka skupina Stock Spirits Group ovládaná investičným fondom Oaktree kúpila drietomskú likérku Imperátor. Chcela sa posilniť o jej ovocné destiláty, ktoré jej doteraz chýbali. Okrem toho už len domáci podnikateľ Ján Molnár kúpil spišskonovoveskú cestovináreň MPC Cessi. V krajine sa stavia čoraz viac malých reštauračných pivovarov a nové minerálky chcú na trh priniesť Kúpele Bojnice či Hornonitrianske bane Prievidza.
Štát zasahuje, ale nie tam, kde by mal
Zvýšenie podielov domácich potravinárov na trhu si stanovil rezort pôdohospodárstva ako jednu z kľúčových úloh. Ministerstvo chce, aby potravinová sebestačnosť krajiny za desaťročie stúpla z terajších 45 až na 80 percent. Konkrétnych nástrojov, ako to chce dosiahnuť, má však málo. Niektoré z nich kritizujú aj samotní domáci potravinári. Odmietli plán vytvorenia nového odbytového fondu, do ktorého by štát od potravinárov vyberal povinné príspevky na reklamu domácich potravín na tuzemskom trhu. Nepáčilo sa im, že povinne by sa mali skladať aj výhradní exportéri potravín, a obávali sa aj možnej sprenevery zdrojov fondu.
Ministerstvo začalo nútiť obchody, aby na svojich vchodoch zverejňovali, koľko domácich potravín predávajú. Prínos je však otázny. Slováci na rozdiel od Západoeurópanov pri nákupe potravín oveľa menej prihliadajú na ich pôvod. Väčšinu zaujíma cena. Ako slabší lokálpatrioti budú len ťažko obchádzať obchod len preto, že má menší podiel domácich potravín ako predajňa o ulicu ďalej. Pre obchody je to administratívna záťaž navyše.
Domácim potravinárom nepomáha ani snaha Smeru o kontrolovanie a zákonné obmedzovanie výšky poplatkov, ktoré si reťazce strhávajú od potravinárov za prijatie ich tovaru na pulty, prepravu produktov či za reklamné letáky. Reťazce sa tlaku štátu prispôsobili tým, že tlačia potravinárov do nižších cien alebo si od nich dávajú vystavovať fakturačné zľavy. Aj keď sa štát snaží o reguláciu, v konečnom dôsledku všetko zostáva len na vzťahu medzi potravinárom a obchodom.
Ak chce štát zvyšovať potravinovú sebestačnosť, mal by sa zasadiť najmä o skoncovanie nerovného dotovania farmárov zo západu a východu únie, apelujú potravinári. Slabšia konkurencieschopnosť menej dotovaných východoeurópskych poľnohospodárov sa prenáša aj do potravinárskych výrob. Potravinári by tiež uvítali, aby mohli eurofondy viac využiť pri inováciách. Ukazuje sa, že práve efektívny rozvoj výroby kvalitnejších potravín prináša podnikom dlhodobejší úspech. Na kvalite aj počas krízy vyrástli napríklad mäsokombinát Berto, nitriansky výrobca cereálnych tyčiniek Tekmar či sládkovičovský producent bagiet a sendvičov Fekollini.
Domácich potravinárov drží pri zemi aj vysoká DPH na potraviny. Česko, Rakúsko i Poľsko majú daň na potraviny nižšiu a aj preto Slováci holdujú nákupnej turistike za hranice. Takto sa malý päťmiliónový domáci trh stáva ešte menším.
