Francúzsko a Srbsko podpísali významnú dohodu o nákupe stíhačiek Ra-fale od firmy Dassault v objeme troch miliárd eur. Pre balkánsku krajinu to je najväčší nákup vojenskej techniky v histórii. Zároveň je to veľký posun oproti minulosti, keď sa Srbsko spoliehalo výhradne na ruské dodávky zbraní. Tie sú s vojnou na Ukrajine čoraz menej dostupné. Srbský prezident Alexandar Vučić navyše dlhodobo frustruje európskych politikov nezáujmom zapojiť sa do sankcií proti režimu Vladimira Putina. Tento krok je náznakom zmeny politiky Srbska voči európskym partnerom.
„Naše hospodárske vzťahy sa skutočne oživili. A môžeme ísť ďalej,“ povedal Emmanuel Macron po návšteve A. Vučića v Paríži. Diskusie o obranných zákazkách a energetických projektoch „sú znakom politickej dôvery a túžby rozšíriť naše vzťahy“. Srbský predstaviteľ si všimol zmenu francúzskej rétoriky: „Predtým sa Paríž o túto časť Európy zvlášť nezaujímal. Ale to sa zmenilo,“ uvádza Financial
Times. „Rafale je dôležitý míľnik, ale nie je to celý príbeh,“ píše.
Napriek tomu, že Srbsko podalo prihlášku za člena Európskej únie v roku 2009 a o vstupe sa začalo rokovať v roku 2014, ani za desať rokov nenastal reálny progres. Zatiaľ sa otvorilo 22 z 35 kapitol, no uzatvorené boli iba dve. Napriek tomu, že srbská vláda označuje členstvo v EÚ za svoj strategický cieľ. V súčasnosti ho podporuje 40 percent Srbov. Vojenské dohody však môžu byť prvým krokom k rýchlejšiemu členstvu v Európskej únii. Podobná vízia platí pre ostatné krajiny Balkánu, ktoré môžu zistiť, že k EÚ neexistuje relevantná alternatíva.
Podpora obchodu s Balkánom
Vstup týchto krajín do Únie by bol významnou príležitosťou aj pre slovenské spoločnosti, ktorým by sa otvoril nový, väčší trh. Potenciál je veľký aj bez aktuálneho členstva v EÚ, využíva sa iba do malej miery. „Momentálny stav obchodu neodzrkadľuje úsilie a zdroje, ktoré sme krajinám západného Balkánu venovali. Tieto krajiny sú naša politická priorita, ale nedokázali sme sa doteraz až na výnimky ekonomicky presadiť. Aj preto sme sa s kolegami zhodli, že sa pokúsime zvýšiť záujem slovenských podnikateľov o západný Balkán. Ak sa to nepodarí, budeme musieť prehodnotiť našu veľmi aktívnu prítomnosť v tomto regióne,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec.
Aj preto sa na zámku Vígľaš konalo koncom marca diskusné fórum Exportný klub na tému západný Balkán, ktoré zorganizovala Eximbanka SR za aktívnej účasti predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí, Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Cieľom podujatia bolo poskytnúť slovenským firmám prehľad o príležitostiach na ich expanziu na teritóriá západného Balkánu.
„Osobne vidím veľký priestor pre slovenské firmy v krajinách, s ktorými nás spája podobná minulosť a geografická blízkosť, napríklad v Srbsku či Bosne a Hercegovine, v odvetviach ako strojárstvo, potravinárstvo, energetika, reality a development či digitálne a inovačné technológie,“ pokračoval R. Chovanec. „Práve podnikatelia uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať.“
Realita však nie je uspokojujúca. „V každej krajine regiónu máme veľvyslanectvo a ekonomického diplomata so zdieľanou agendou. To nebýva úplne pravidlom. Máme v záujme zintenzívniť vzťahy a kontakty s týmito krajinami, a preto do Belehradu a Sarajeva plánuje poslať samostatných ekonomických diplomatov. Ich úlohou bude prehĺbiť informovanosť o možnostiach pôsobenia v daných krajinách, ale aj pomôcť firmám presadiť sa na týchto trhoch. Plánujeme zvýšiť aj intenzitu organizovania B2B podnikateľských seminárov a misií,“ dodal R. Chovanec.
Slovenská vláda sa v regióne sústreďuje na dve krajiny. Okrem Srbska je to aj Bosna a Hercegovina. Sú to štáty, s ktorými má Slovensko podobnú minulosť, jazyk aj podobné hodnoty. V Srbsku zároveň žije významná slovenská menšina. Tieto fakty naznačujú že potenciál rozšírenia vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom je veľký. V súčasnosti sa v krajine zo strany Slovenska realizuje v podstate iba niekoľko veľkých investícií do energetických projektov.
Obchod so Srbskom
V minulom roku Slovensko exportovalo do Srbska tovar v hodnote 563 miliónov dolárov, čo je menej ako percento exportu. Gro exportu, dvesto miliónov, tvoria elektrické zariadenia, 51 miliónov sú minerálne produkty a destiláty, 42 miliónov zariadenia a stroje, 37 miliónov plasty a 23 miliónov železo a oceľ.
Srbsko exportovalo o čosi viac, tovar v hodnote 673 miliónov dolárov, čo tvorilo viac ako dve percentá jeho exportu. Základ srbského exportu tvoria elektrické zariadenia v celkovej hodnote 370 miliónov eur, nasledujú železničné súpravy v hodnote 57 miliónov, plasty v objeme 31 miliónov a ďalšie komodity v hodnote 22 miliónov eur.
Srbsko má čulejší obchodný vzťah s ostatnými východoeurópskymi krajinami, najmä s Maďarskom. Slovensko má z krajín V4 najmenšiu obchodnú bilanciu s menej ako dvojpercentným podielom.
Obchod s Bosnou a Hercegovinou
Pozitívom posledných troch rokov je nárast exportu do Bosny a Hercegoviny, kam Slovensko vyváža najmä elektrické a elektronické zariadenia v hodnote 48 miliónov eur a minerálne oleje a destilované produkty v hodnote trinásť miliónov. Hlavným exportným artiklom Slovenska do tejto krajiny sú automobily. Recipročne dováža Slovensko z Bosny a Hercegoviny najmä obuv v hodnote 43 miliónov eur a papier a výrobky z papiera v hodnote pätnásť miliónov eur.
Napriek tomu je obchodná výmena nízka, čo platí aj pre ostatné krajiny V4. Ani pri jednej export nepresiahol tri percentá z celkového objemu. So Slovenskom je iba na úrovni jedného percenta.
Bosna a Hercegovina je značne rastový trh, keď za poslednú dekádu dosiahol rast HDP úroveň 42 percent. Slovensko v rovnakom období vzrástlo o 22 percent. Napriek tomu stále ide o pomerne chudobnú krajinu, keď HDP na obyvateľa bol v roku 2022 zhruba 7 600 dolárov. Na porovnanie, na Slovensku to bolo 21 300 dolárov.
Podpora od Eximbanky
„Fórum vo Vígľaši bolo dôležité z informačného hľadiska. Aktívni aj potenciálni exportéri mali možnosť vypočuť si detailné informácie o trhu, možnosti, ktoré ponúka Eximbanka v rámci svojich nástrojov, mali možnosť osobne komunikovať a konzultovať svoje otázky s našimi kolegami, ktorí pôsobia priamo na ambasádach. Verím, že tieto skúsenosti pretavia aj do realizácie aktivít v krajinách Balkánu,“ povedal
R. Chovanec.
Ako sa v regióne uplatniť? Je dôležité mať spoľahlivého lokálneho partnera, ktorý firmám pomôže s navigáciou v lokálnej legislatíve a pozná trh, keďže tento región je pomerne špecifický a veľmi náročný na orientáciu. So zvyškom môže pomôcť Eximbanka, ktorá má vytvorené nástroje a možnosti na pomoc exportérom so záujmom o Balkán pri podpore financovania, záruk či poistenia.
„Práve posilnenie spolupráce a vzájomnej synergie štátnych nástrojov je jedna z vízií, s ktorou som nastúpil na čelo Eximbanky. Slovenská produkcia má v teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti. Som presvedčený, že aj vďaka informáciám, ktoré získali na Exportnom klube, sa nám spoločne podarí úspešne nadviazať na tradíciu Made in Slovakia,“ uviedol generálny riaditeľ Eximbanky SR Rastislav Podhorec.
