Postfaktická doba: expertov netreba, máme predsa Google

Kým v mnohých prípadoch je strach pochopiteľný, v súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame so spochybňovaním odborníkov. Netýka sa to len lekárov, ale aj špecialistov na medzinárodné vzťahy, právnikov, klimatológov či politológov. Je čoraz viac ľudí, ktorí si myslia, že všetko vedia lepšie ako oni. Ráno okomentujú hurikán v USA, o pár minút sú odborníkmi na očkovanie a večer to ukončia komentárom o jadrovom arzenáli Severnej Kórey.

Názorový narcizmus

„Je to veľmi nebezpečná doba. Nikdy v histórii ľudstvo nemalo prístup k toľkým informáciám, ale zároveň nikdy neboli ľudia takí odolní voči učeniu ako dnes,“ upozorňuje Tom Nichols v knihe The Death of Expertise. Ide o profesora medzinárodných vzťahov, ktorý sa venuje Rusku, jadrovým zbraniam či bezpečnostnej politike. Je uznávaným expertom vo svojej brandži. Jeho kniha je do istej miery vlastnou terapiou, v ktorej sa vyrovnáva s „epidémiou narcizmu, ktorá nahrádza prácu špecialistov“.

Zdroj: Oxford University Press

Tom Nichols – The Death of Expertise: The Campaign Against Established Knowledge and Why it Matters, Oxford University Press, 2017, 272 s.

„Často sa stretávam s tým, že keď niekomu poviem, že som expert na Rusko, odpoveď je asi takáto: Počúvaj, ja ti poviem, ako to v skutočnosti je,“ sťažuje sa. Nehovorí pritom o správne vyváženom a kritickom pohľade laikov, ale skôr o dobe iracionálneho sebavedomia a mylnom pocite, že prácu expertov vie každý robiť lepšie.

„Je to ten nezdravý názor, že práve ja som múdrejší ako oni (experti). Potom to dopadne tak, že neakceptujem rady právnika alebo lekára, čo môže byť naozaj nebezpečné,“ tvrdí T. Nichols. Pohŕdanie faktmi dnes dokonca niektorí ľudia považujú za svoju prestíž. „Viete, vždy som chcel povedať, že experti sú hrozní,“ povedal v predvolebnej kampani Donald Trump, ktorý sa dodnes na nich zabáva a otvorene ich ponižuje.

Ilúzia vedomostí

Jedným z dôvodov názorového narcizmu je podľa autora internet a sociálne siete. K dispozícii máme celú knižnicu ľudstva, ale zároveň aj všetky bludy, ktoré ľudstvo vymyslelo. Mnohí s prietokom informácií nevedia pracovať a rozoznávať spoľahlivé zdroje od výmyslov a hoaxov.

„Internet je ako jedlo. Nikdy sme nemali k dispozícii toľko druhov jedla ako v súčasnosti. No dnes aj preto trpíme obezitou a zdravotnými problémami. To isté platí pre internet. Dôležité je vybrať si spoľahlivé informácie,“ hovorí. Tým, že internet sprístupnil informácie každému, zároveň vytvoril v ľuďoch ilúziu, že všetko vedia. V skutočnosti sa len topia v informáciách a vyberajú si „čerešničky na torte“. Sociálne siete autor prirovnáva k názorovým steroidom, pretože dopomáhajú k sebavedomiu a často k hraničným záverom, ku ktorým by sa človek nedostal, ak by diskusia prebiehala zoči-voči oponentovi.

So sebavedomím rastie aj pocit neomylnosti. Strach zmeniť názor je pre mnohých zahanbením. Vedci hovoria o konfirmačnom skreslení. Ide o selektívne zhromažďovanie informácií, ktoré potvrdzujú naše hypotézy a očakávania. Neriešime, či sú naozaj pravdivé, alebo nie.

S nástupom internetu ľudia čelia ideovej slepote. Nevedia sa zmieriť s tým, že ich viera bola postavená na mylných základoch. Napriek tomu, že sú bombardovaní argumentmi, ktoré by ich mali donútiť zmeniť presvedčenie napríklad o očkovaní, zabarikádujú sa do svojho pomýleného mikrosveta. Internetové fóra, kde sa stretnú ľudia s podobným videním, tieto mylné predstavy ešte viac podporujú.

Mr. Google

Väčšina ľudí má pocit, že rozumie fungovaniu sveta oveľa viac, než je skutočnosť. Výsledkom je neprekvapivé zistenie, že racionálne uvažujúci a vzdelaný človek je plný pochybnosti a nie je automaticky vyhranený voči iným názorom. Naopak, ten, kto o veci vie málo, svoj názor bráni zubami-nechtami.

„Obávam sa, že sme svedkami smrti ideálov expertízy ako takej. Tá je často nahradzovaná Mr. Googlom, Wikipédiou a všelijakými blogmi, ktoré rozširujú názorové rozdiely medzi expertmi a laikmi, učiteľmi a žiakmi či tými, ktorí problematike naozaj rozumejú, a tými, ktorí sa len zaujímajú,“ tvrdí. Postoje laikov sú pritom často postavené na vode a predsudkoch.

V roku 2014, keď došlo k anexii Krymu, urobil denník The Washington Post prieskum, v ktorom sa pýtal Američanov, či