I takúto podobu máva stretnutie klasického cyklistu s nadšencami elektrických bicyklov, takzvaných e-bikov. Vyznávači ozajstnej športovej jazdy zvyknú pohŕdať bicyklami s podporným elektromotorom. S úškľabkom hovoria, že sú pre dôchodcov a lenivcov. Moderné e-biky si však postupne kliesnia cestičku k čoraz širšej skupine používateľov.
Pomocník pri šliapaní
Lepšie je raz vidieť (a vyskúšať), ako stokrát počuť. V prípade e-biku to platí doslova a do písmena. Odviezť sa na ňom je nový zážitok, ktorý sa ťažko s niečím porovnáva. Nie je to moped, ktorý jazdí na stlačenie gombíka, ako sa o ňom zvyknú vyjadrovať športoví cyklisti. Pokiaľ jazdec nešliape do pedálov, motor mu nepomáha. Nevýhodou verzie s motorom je vyššia hmotnosť, bežne váži nad dvadsať kilogramov. Samotná elektrovýbava pridá v priemere zhruba šesť až sedem kilogramov v závislosti od kapacity batérie a druhu motora.
Na prvý dojem e-bike funguje ako konvenčný bicykel. Nová skúsenosť, azda aspoň trochu prirovnateľná k vetru fúkajúcemu do chrbta, sa začína so zapnutím elektrickej podpory. Pre rekreačného cyklistu je v mnohých situáciách neoceniteľným pomocníkom. Keď treba „potiahnuť“ do kopca, hladko si poradiť s nepríjemným protivetrom alebo jednoducho zrýchliť a udržať tempo, na ktoré by vlastnými silami len ťažko dosiahol.
Počas bicyklovania sa dajú prepínať rôzne stupne podpory. Priebežne si jazdec volí, akú veľkú silu motora práve potrebuje, teda v akej miere stroj násobí ľudský výkon. Pri najvyššej môže mať pocit, akoby s ním ťahali ďalší spolujazdci. Súčasťou elektrického systému je displej uchytený na riadidlách, ktorý zobrazuje informácie o aktuálnej rýchlosti, zostávajúcej kapacite batérie či predpokladanom dojazde.
Elektrifikovaní byrokrati
Na dopravu elektrickými bicyklami stavil aj Európsky parlament. V súťaži na dodávku dvadsiatich piatich dopravných prostriedkov koncom minulého roka uspel český výrobca Citybikes. Pražská firma získala zákazku s mestským modelom Kolos No.3, ktorý si môže záujemca nechať vyrobiť na mieru podľa vlastných požiadaviek. Eurokrati nešetrili a vyžiadali si aj pomerne bohatú výbavu. E-biky v bielej farbe s malým logom europarlamentu majú napríklad odpruženú vidlicu a kotúčové brzdy.
Elektropohon má vyslovene len asistenčnú funkciu. Podľa európskej legislatívy môže podporovať jazdca do rýchlosti dvadsaťpäť kilometrov za hodinu. Potom sa dopomoc vypne a ak chce jazdec ešte pridávať, tak len intenzívnejším šliapaním do pedálov. Takýmto spôsobom funguje bežne rozšírený typ e-bikov, pre ktorý sa používa označenie Pedelec 25 (Pedal Electric Cycle) alebo EPAC (Electrically Power Assisted Cycles) a disponuje maximálnym nominálnym výkonom motora 250 wattov.
Používateľ naň nepotrebuje žiadne povolenie, oprávnenie ani registráciu. Pred zákonom sú tieto e-biky rovné bicyklu a dá sa s nimi vyblázniť prakticky kdekoľvek – na cestách i cyklotrasách. Existujú tiež elektrické bicykle s podporou motora do vyššej rýchlosti (označenie S-Pedelec s elektropohonom do 45 km/h), ale tie už majú v Európe postavenie malého motocykla.
Zdroj: Ride
Do mesta aj do lesa
E-bike sprístupňuje bicyklovanie širšej skupine používateľov. Vracia do sedla staršie ročníky alebo vyrovnáva rýchlosť viacerých jazdcov s odlišnou výkonnosťou. Skupinka sa pri výjazde do kopca nemusí čakať na najvyššom bode, na spoločný výlet bez rýchlostných kompromisov si môže vyjsť trénovaný manžel s manželkou, ktorá by na konvenčnom bicykli nestíhala. Mestský typ e-biku, napríklad aj spratná skladačka, sa dá využiť na komfortnejšie dochádzanie do práce.
Netrénovaný jazdec môže zájsť s e-bikom ďalej, než by mu stačili sily na klasickom bicykli. Vidí a zažije viac. E-bike vie byť dobrým spoločníkom pre pracovne vyťaženého manažéra, ktorý by aj chcel, ale nemá veľa času venovať sa športovaniu. Vďaka e-biku sa mu viac oplatí vyraziť aj na kratší čas, lebo môže najazdiť viac než na klasickom bicykli.
Pri výbere e-biku treba zvážiť najmä to, ako a kam sa používateľ doposiaľ bicykloval a akú má predstavu o bicyklovaní. „S e-bikom človek väčšinou bude jazdiť viac a častejšie. Ak ste doteraz chodili len na prvý kopec za domom, odteraz môžete ísť aj na druhý, na vzdialenejší výhľad či jazero. E-bike je cyklistika na druhú, poskytuje oveľa viac možností ako bicykel,“ hovorí Štefan Čeman, majiteľ firmy RIDE.sk zameranej na predaj športových elektrobicyklov vyššej triedy so showroomom v Banskej Bystrici.
Pomocník do kopca
Zdroj: Profimedia.cz
Elektrický motor na e-biku pomáha jazdcovi štandardne len vtedy, keď sám šliape do pedálov. Také sú predpisy. Elektrobicykle však bývajú bežne vybavené užitočnou vychytávkou – režimom „walk“. Ak ho jazdec aktivuje stlačením príslušného gombíka, pohon bude pracovať aj bez toho, aby musel pedálovať. Motor sa však rozhodne nepretrhne od výkonu, v tomto móde vytlačí zo seba rýchlosť najviac šesť kilometrov za hodinu. Funkcia môže byť dobrým pomocníkom pri rozbehu bez pedálovania, no jazdec ju ocení najmä vtedy, keď ide po vlastných vedľa bicykla a tlačí ho do kopca. E-bike si vedie vedľa seba a len dáva pozor, aby nespadol.
Na rýchly výber veľkosti zväčša stačí tabuľka odporúčaných veľkostí (aký rozmer rámu zodpovedá výške postavy jazdca), no určite je lepšie sadnúť si na e-bike a vyskúšať si ho. Nie každý má totiž ideálnu figúru podľa šablóny a aj osoba s dlhými nohami a rukami môže pri svojej štandardnej výške jazdiť na bicykli s rámom o číslo väčším.
Bratislavský predajca e-bikov Peter Tunega (obchod ecyklo.sk) pri výbere e-biku odporúča všímať si batériu, jej kapacitu, zloženie a vek. „Výpredajové bicykle za podozrivo nízke ceny môžu byť veľakrát staré,“ varuje. Na ostatné parametre sa stačí pozerať optikou bežného bicykla. „V prvom rade to musí byť pre človeka dobrý bicykel a až potom to môže byť dobrý elektrobicykel,“ hovorí P. Tunega, ktorý má sedemročné skúsenosti s predajom e-bikov strednej triedy.
Kvalita za pár tisíc
Podobne ako pri konvenčných bicykloch sú na trhu rôzne druhy elektrických verzií podľa účelu použitia. Od mestských cez univerzálnejšie crossové a trekingové až po viaceré kategórie horských e-bikov, či už s pevným rámom alebo celoodpružené.
Elektrobicykle nie sú najlacnejší špás. Možno až na stroje čínskej výroby, ktoré vyjdú okolo tisíc eur, čomu však zodpovedá aj potenciál využitia, kvalita a pocit z jazdy. Rozumný pomer ceny a výkonu e-biku sa dá dosiahnuť zhruba pri dvojnásobnej cene. Na kúpu kvalitnejšieho kusa si treba nachystať vyše dve tisícky. Špičkové horské e-biky stoja štyri- či päťtisíc eur, ale aj viac.
Zdroj: Profimedia.cz
Elektrické bicykle predávajú nielen špecializované obchody. Našli si tiež cestu do klasických cyklopredajní či e-shopov, napríklad do Alzy. Na slovenskom trhu sa dá popri čínskych modeloch vybrať z niekoľkých značiek s českým rukopisom, napríklad Agogs, Apache či Lectron. V prémiovom segmente sú v ponuke okrem iných mnohé zvučné západné mená ako Haibike, Lapierre, Cube, KTM alebo Ghost.
„Oplatí sa kupovať overeného výrobcu. Väčšinou sú dosť vyrovnaní, takže sa vám nestane, že by nejaký bike bol neúmerne predražený alebo lacný pri porovnateľných komponentoch,“ radí Š. Čeman. Značky, ktoré iba rozbiehajú produkciu e-bikov a zatiaľ s ňou nemajú bohatšie skúsenosti, podľa neho ešte väčšinou vychytávajú muchy, napríklad zlé zosilnenie rámov na najviac namáhaných miestach či slabšie komponenty.
Airbagová prilba
Zdroj: Profimedia.cz
Jazdiť na bicykli bez prilby sa nemusí vyplatiť. Tobôž na bežne rýchlejšom e-biku. Aj preto poteší špecialitka zo Švédska – prilba ukrytá v dizajnovom golieri. Vynález firmy Hövding z mesta Malmö pracuje na báze airbagu. Zabudované senzory po zapnutí systému neustále monitorujú pohyb cyklistu. V prípade nárazu sa v zlomku sekundy aktivuje airbagový vankúš plnený héliovým plynom, obopne hlavu jazdca a ochráni ho pri páde. Technológia s hmotnosťou približne trištvrte kilogramu je určená výlučne na jazdu na bicykli v meste, nie na horskú cyklistiku. Dá sa kúpiť približne od dvesto eur.
Keď dôjde šťava
Dojazd e-bikov, podobne ako elektromobilov, limituje kapacita batérie. Pre rekreačného cyklistu to nemusí byť vážny problém. Kvalitnejšie e-biky sú vybavené batériami, ktoré bez problémov vydržia dlhé desiatky kilometrov. Dĺžka dojazdu závisí od množstva faktorov, napríklad od hmotnosti jazdca, kopcovitosti terénu, úrovne zapnutej podpory pohonu alebo poveternostných podmienok.
Pri jazde po rovinke so zvoleným najnižším stupňom dopomoci sa batéria vybíja oveľa pomalšie než počas stúpania na strmák so zapnutou silnejšou elektropodporou. Na rovnakom e-biku môže mať sedemdesiatkilogramový „maratónec“ dojazd napríklad 130 kilometrov, vyše stokilový horský jazdec zájde len štyridsať kilometrov.
Ak chce používateľ vytlačiť z e-biku čo najdlhší dojazd, mal by sa čo najviac spoliehať na vlastné sily a čo najmenej využívať motor. „Plný výkon motora hlavne v kopcoch maximálne zaťažuje batériu a možno nie je vždy ani taký potrebný,“ poznamenáva P. Tunega. Dojazd sa dá zvýšiť aj tak, že jazdec si pribalí náhradnú batériu do ruksaku, čo znamená približne tri kilá navyše. Na novšie a kvalitnejšie e-biky sa montujú zamykateľné odnímateľné lítium-iónové batérie, teda rovnaký typ, ako je v smartfónoch či notebookoch, len s vyššou kapacitou.
Dnešné e-biky majú dostatočný dojazd na štandardné výlety. Moderné stroje sú vybavené baterkami s výkonom 500 watthodín, ktoré v ideálnych podmienkach „pomáhajú“ do dvesto kilometrov. Batériu treba dobíjať zvyčajne pri náročných výletoch s veľkými stúpaniami alebo keď človek ide skutočne dlhú trasu.
Ani krok po vlastných
Zdroj: Gettyimages.com
So všakovakými vozidielkami poháňanými elektromotorom sa roztrhlo vrece. Popri rozšírených dvojkolesových segwayoch, ktoré tradične brázdia aj bratislavské ulice, sa dostali na trh menšie samobalančné elektrické skútre, nazývané hoverboardy. Používateľ sa na zariadenie postaví a ovláda ho pohybom vlastných chodidiel. Cena sa začína niekde okolo tristo eur. Neželanej pozornosti sa hoverboardom dostalo vlani, keď sa objavili viaceré prípady ich samovoľného vznietenia v Spojených štátoch. Niektorí veľkí predajcovia ako napríklad Amazon v reakcii stiahli necertifikované modely z predaja. Sortiment elektrických „prevážadiel“ je širší. Patria k nim tiež jednokolové elektrické skateboardy či jednokolky, pri ktorých používateľ obkročmo stojí na pedáloch upevnených na jednom točiacom sa kolese.
Pokiaľ sa baterka vybije počas bicyklovania, dá sa dobiť „svojpomocne“. Treba však nájsť štandardnú zásuvku a mať so sebou nabíjačku, prostredníctvom ktorej sa batéria pripája do siete. „Väčšinou narazíte na ochotu alebo neochotu majiteľov reštaurácií alebo čašníkov, ktorí sa čudujú, čo od nich chcete, a majú strach, že keď si u nich doplníte sto alebo dvesto watthodín, bude ich to stáť sto eur. Nabíjanie však stojí pár centov,“ približuje Š. Čeman.
Nadšenci e-bikov sa starajú o rozšírenie možností nabíjania v teréne. Na Slovensku funguje už niekoľko bezplatných staníc, na ktoré si netreba nosiť ani vlastnú nabíjačku. Prvý autonómny nabíjací a servisný bod bol na jar sprístupnený v lokalite hotela Kráľova studňa neďaleko Banskej Bystrice. Sedem nabíjacích staníc umiestnených v reštauráciách, občerstvovacích zariadeniach a bufetoch funguje v Malých Karpatoch a Podunajskej nížine. Ďalšie miesta by mali postupne pribúdať najmä v horských turistických a cyklistických oblastiach po celom Slovensku.
Nabiť a nezabiť
E-bike si vyžaduje podobnú starostlivosť ako klasický bicykel. Pohyblivé časti treba udržiavať čisté, ďalej treba mazať reťaz, kontrolovať brzdy, riadenie, doladiť prehadzovačku. E-bike by sa mal pravidelne servisovať. Frekvencia závisí od používania. Bicykel, ktorý denne jazdí tridsať kilometrov v ťažkom teréne, potrebuje oveľa častejšie „servisné oko“ ako stroj, ktorý vyrazí päťkrát ročne na cestu.
Elektropohon je viac-menej bezúdržbový. Pozor však treba dávať najmä na baterku. V ideálnom prípade je podľa Š. Čemana vhodné nechať ju po náročnej jazde schladiť z pracovnej teploty a nabíjať napríklad po dvoch až troch hodinách.
Zdroj: Ride
Najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú používatelia e-bikov, súvisia podľa P. Tunegu práve so zaobchádzaním s batériami. Napríklad ich nenabíjajú priebežne, ale čakajú, kým sa vybijú. Dobrý návyk je cez deň bicyklovať a v noci nabíjať.
Batéria je citlivým miestom e-biku osobitne v zimnom období. Používateľ by ju nemal nechať vymrznúť, nemala by sa odkladať vo vlhkých priestoroch s nízkou teplotou. Pri dlhšom skladovaní ju treba vybiť na odporúčanú kapacitu. Výrobcovia udávajú životnosť batérie v počte nabíjacích cyklov. Vydrží približne päťsto až tisíc naplnení kapacity.
Reálna životnosť sa odvíja napríklad aj od toho, ako sa e-bike používa, či človek jazdí hlavne do kopca alebo po meste, kde je spotreba podstatne väčšia a batéria sa vybije rýchlejšie ako na dlhších trasách s ustálenými rýchlosťami. „Máme zákazníkov, ktorí používajú pôvodné batérie aj štyri, päť rokov a stále jazdia. No sú tiež ľudia, ktorí batériu zlikvidujú za pár mesiacov tým, že ju napríklad pred zimou vybijú a na nabíjanie si spomenú až na jar, keď je batéria k. o.,“ spomína P. Tunega.
Batérie z e-biku je možné repasovať, čiže sa opäť použije pôvodné puzdro a elektronika. Dá sa tak ušetriť podstatná časť z ceny novej baterky, prípadne získať aj väčšiu kapacitu použitím modernejších článkov.
E-bikoví ťahúni
Zdroj: City Bikes
Dopyt po e-bikoch na starom kontinente ťahajú Holanďania a Nemci. Ich predaj v krajine tulipánov vlani vzrástol medziročne o štvrtinu na 276-tisíc kusov. Nemecký trh zaznamenal desatinový prírastok, predalo sa 535-tisíc e-bikov. Z pohľadu zastúpenia na celkovom predaji bicyklov je na tom lepšie Holandsko s 28-percentným podielom e-bikov. Nemecko sa môže pochváliť približne 12 percentami. Rastúci dopyt po elektroverziách si pochvaľuje najväčší európsky producent bicyklov Accell Group (vyrába značky Haibike, Lapierre, Winora, Ghost), osobitne silnie záujem o športové modely. Koncern s holandskou centrálou a ročným obratom takmer jedna miliarda eur hlásil začiatkom roka rast predaja e-bikov o viac ako desatinu aj na trhoch, na ktorých majú zatiaľ skôr okrajové postavenie.
