Poslanci by sa mali vzdať predstavy, že si za kandidátov dajú svojich ľudí

Štvrťstoročný model voľby ústavných sudcov už nie je funkčný a negarantuje, že sa na Ústavný súd dostanú nezávislé, odborne zdatné a morálne integrované osobnosti. Aké sú najväčšie nedostatky súčasného modelu?

A. Bröstl: Diskusia o voľbe ústavných sudcov je oneskorená minimálne o desať--pätnásť rokov. Stále sa dostávame do časovej tiesne, pretože niekomu to tak vyhovuje. Dnešná úprava nie je dobrá od samého začiatku, lebo je príliš optimistická. Boli sme optimistickí, pokiaľ ide o konsenzus, o schopnosť dohodnúť sa medzi politickými stranami, kto by mal byť ústavným sudcom. Hovoríme, že chceme mať za sudcov výrazné osobnosti, odborníkov, čo sa premietlo aj do vládneho návrhu. Nech sa na mňa poslanci národnej rady nehnevajú – to je ich povinnosť identifikovať takých kandidátov a vedieť o nich. A nech mi nikto nehovorí, že tu také osobnosti nemáme. Pokiaľ ide o vek kandidáta, štyridsať rokov je konštanta. Kto sa profesorom práva nestane do štyridsiatich rokov, tak asi nie je taký schopný alebo nebude z neho významný odborník. A takisto sudca, ak do štyridsiatich rokov nebude po všetkých stránkach sudcom, osobnosťou, tak potom s ním nemusíme počítať pri týchto úvahách alebo pri tomto výbere.