Populisti ponúkajú jednoduché riešenia, ktoré nefungujú

O práci v centrálnej banke má ešte najbližší rok zakázané verejne rozprávať, aby neovplyvnil kurz rupie. Na chicagskej Booth School of Business vyučuje medzinárodné financie, jeho vášňou sú však hlavne spoločenské súvislosti ekonomiky. V roku 2006 v štúdii varoval pred možnou finančnou krízou, v roku 2009 napísal knihu Fault Lines o rizikách možného nástupu populistov.

Prečo ste sa po vedení indickej centrálnej banky vrátili do Chicaga?

Keď si nejaké miesto a ľudí obľúbite, láka vás to ostať. Veľa sa na škole za tie tri roky zmenilo, ale stále je tu kontinuita v ideách, myslenie je tu veľmi otvorené a čerstvé. Myslenie je tu rigorózne, v špecifickom zmysle slova: ústrednou ideou Chicaga je vždy podrobovať debate myšlienku, ale nie človeka, ktorý s ňou prišiel. V politike a niekedy aj v médiách cítite tú potrebu byť zlomyseľný. Nenapádate len cudziu myšlienku, ale aj jej nositeľa: je hlúpy alebo nečisto motivovaný – chce sa pomstiť, niekto mu zaplatil, niekto vám zaplatil, aby ste niečo napísali. Tak sa debatuje v reálnom svete, našťastie nie všade. Na Chicagu sme civilizovaní. Tým nemyslím pokryteckí, že niekomu tvrdíte, že sa vám jeho nápad páči, aj keď to nie je pravda, ale v tom, že vždy sa venujeme len myšlienke, nie osobe. Aj keď nobelista ako Eugene Fama príde na hodinu a rozdá svoj výskum a doktorand mu povie, že sa mýli, musí vedieť argumentovať. Nemôže doktorandovi povedať, že už spravil 50 výskumov a jeho oponent ani jeden. Nobelovka neznamená, že máte automaticky pravdu.

O kríze aj súčasnej politickej situácii vo svete ste už pred siedmimi rokmi napísali knihu. Kde vidíte tie, ako ste nakoniec aj knihu nazvali, zlomové línie?

Hovoril som v zásade o tom, že na pozadí finančných kríz v USA aj EÚ boli hlbšie sily. Rozvinuté krajiny majú zvyčajne množstvo kontrolných mechanizmov, ktoré ich udržiavajú v rovnováhe. Majú rozvinuté inštitúcie, súdnictvo, reguláciu. Otázka, ktorú som sa snažil zodpovedať, bola, prečo tieto mechanizmy zlyhali. A či by sa to mohlo stať znovu. Mojou odpoveďou boli práve tie hlbšie sily. Pomalý rast hospodárstva, rastúca nerovnosť a stagnujúce príjmy strednej triedy. Niečo z toho zapríčinil rozvoj technológií, niečo obchod a s ním súvisiaca strata zamestnania. Podľa mňa sa stredná trieda stávala frustrovanejšou, akurát si to vďaka úverovému boomu veľmi nevšímali: dom si mohli dovoliť, a tak nevideli, že im mzdy veľmi nerastú. A udržiavali spotrebu aj bez rastúcich príjmov.

Na to je regulácia...

Politici boom udržiavali, lebo im takáto spokojná situácia vyhovovala. Netvrdím, že sa regulátori niekde zišli a dohodli sa, že nič nespravia, proste len existovalo také prostredie, tolerujúce rýchly rast cien nehnuteľností. A vysvetľovalo sa to ako prirodzené, pretože to riešilo iné problémy. Keď som knihu v roku 2009 napísal, zdôraznil som, že príjmová nerovnosť sa nijako nevyriešila, len ju mäkká monetárna politika dokázala zakryť. A že v budúcnosti preto uvidíme rast populistických hnutí, ktoré nerovnosť príjmov a ďalšie problémy budú hádzať na imigrantov a cudzincov. Ich môžete viniť, na rozdiel od technológií. Nemôžete bojovať proti technológiám, ale proti imigrantom a cudzincom áno.

Keď Raghuram Rajan nastupoval, inflácia v Indii presahovala desať percent. Skresal ju na menej ako polovicu

To však tiež nie je riešenie, podobne ako mäkká monetárna politika...

Nie je, ale vyzerá tak. A znie to tak logicky, že ak tu bude menej imigrantov, ostane nám viac práce. Samozrejme, že to nefunguje. No teraz sa to deje a ja sa pýtam, ako to riešiť.

To bola moja ďalšia otázka: ako sa dostať od týchto kvázi riešení, ktoré vlastne pomohli vyhrať aj budúcemu prezidentovi USA, a nájsť reálne riešenie?

Najdôležitejšie je neuškodiť. Ale obávam sa, že vstupujeme do situácie, kde môžeme spôsobiť výrazné škody bez riešenia problémov. Ak zastavíme zahraničný obchod, ak úplne zastavíme imigráciu, tak sa zrazu realizujú všetky nevýhody týchto riešení a žiadne výhody z toho nebudú. Ľudia nerozumejú, že USA dovážajú nielen množstvo tovarov, ale aj služieb. USA sú najväčší outsourcovateľ na svete, v cudzine majú napríklad právne aj finančné služby. Ak zahraničie zareaguje odvetou na to, že USA zdvihne clá na dovozy, USA utrpia čistú stratu. Nielen vo výrobe, ktorá klesne, ale aj v spotrebe. Ak neviete z Číny doviezť vysávač za 50 dolárov alebo iPhone za 600 dolárov, tak si ich nekúpite. A to je pre USA problém: 75 percent hodnoty technologických produktov nie sú komponenty, ale softvér a patenty, a tie všetky pochádzajú z USA. Menej predaných iPhonov sa preto rovná nižším príjmom pre firmy v USA. A to aj keď presuniete výrobu sem, pretože vyššia výrobná cena vytlačí predajnú možno na 1500 dolárov.

Raghuram Rajan (53)

Zdroj: Maňo Štrauch

Je profesorom financií na Chicago Booth School of Business. Do septembra 2016 pôsobil ako guvernér indickej centrálnej banky. V minulosti bol najmladším hlavným ekonómom Medzinárodného menového fondu. V roku 2005 publikoval štúdiu, ktorá varovala pred rastom rizika na finančných trhoch a možnou krízou.

Navyše preniesť rozsiahlu továreň len tak do USA sa ani nedá...

Presne. Existuje dôvod, prečo sa podobné veci vyrábajú v cudzine. Skúste si nájsť len pozemok na takú veľkú továreň. Spotrebúva množstvo vody a možno znečisťuje. Len získanie povolení bude trvať roky. Áno, čistejšie technológie sa presúvajú sem, je to prirodzený vývoj. Aj Čína postupne dospeje na takúto úroveň a príliš špinavé fabriky budú musieť ísť inam. Až sa nakoniec rozvinie celý svet a všetky krajiny si povedia, že špinavé technológie musia skončiť. Podstatou však je, že ak do tohto procesu zasiahnete, môže vás to stiahnuť dole. Populisti apelujú na vnútorný pocit odmietania, ktorý ľudia majú k zahraničnému obchodu.

Majú pravdu?

Majú pravdu v tom, že ekonómovia a hlavne politici nikdy nenavrhli politiky, ktoré by tento pocit zmiernili. Nevedia, čo robiť s oceliarmi, ktorí prišli o prácu, lebo ju nahradil lacný dovoz. Mali by sme tráviť viac času uvažovaním o tom, ako