Keď to nejde po dobrom, môže to ísť po zlom. Ministerstvo financií si už dávnejšie zaumienilo, že sa bude na bankové poplatky pozerať veľmi podrobne. A bankám na ne už viackrát siahlo.
No čosi mu stále chýbalo. Nijako nevedelo zistiť, ktoré poplatky sú pre bankové príjmy najdôležitejšie. Keď chcelo od bankárov, aby mu odhalili celú štruktúru poplatkových príjmov (čo v bankách znamená prezradenie základných biznis receptúr), banky odmietli. Ministerstvo chcelo príliš.
Keď nechceli dovoliť úradníkom nazrieť do tajov svojej cenovej politiky dobrovoľne, prikážu im to v zákone. Do novely zákona o bankách, ktorú schválil parlament, sa dostala novinka, podľa ktorej budú musieť banky reportovať ministerstvu financií údaje o výbere poplatkov uvedených v cenníkoch pre obyvateľstvo. V rozsahu a štruktúre, akú rezort vo vyhláške, ktorú neskôr vydá, uzná za vhodné.
Pre bankárov je to podľa neoficiálnych vyjadrení „krok hraničiaci so šikanou“. Pre ministerstvo nevyhnutnosť na zostrojenie cenového indexu bankových poplatkov. Číslo, ktoré má znamenať čosi ako bankovú poplatkovú infláciu, podľa úradníkov pomôže ľuďom pri výbere lacnejšej banky a rast poplatkov zbrzdí.
Prečo index
Podľa Martina Filka, šéfa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ktorý index bankových poplatkov pripravuje, je pre MF SR extrémne dôležité poznať štruktúru bankových poplatkov a ich vývoj. Jednak preto, že zákon bankám zakazuje prenášať do cien klientov bankový odvod a to treba skontrolovať. A tiež preto, že táto téma má podľa neho rastúci význam.
Inštitút chce zistiť, ktoré poplatky majú pre bankové príjmy akú váhu, a vypočíta index. Číslo v percentách, ktoré bude podobne ako inflácia hovoriť o vývoji poplatkov. „Marketingová stratégia bánk je založená na komplikovanej porovnateľnosti. Bankám vyhovuje, že spotrebitelia cenám nerozumejú,“ hovorí.
Index z dielne inštitútu by mal podľa jeho presvedčenia vniesť do poplatkov viac svetla. Na webovej stránke ministerstva financií by klienti mali dostať indexovú pomôcku a zistiť, ktorá banka je drahšia i to, ako sa vyvíjajú poplatky v čase. Aktualizovať by sa mala pravdepodobne kvartálne.
Bankárom sa takéto úvahy nepáčia. Jednak preto, že ak má rezort pocit, že význam poplatkov za finančné služby v spotrebnom koši rastie, mal by to preskúmať Štatistický úrad SR. A prípadne zmeniť váhu tejto položky v koši. Nepáči sa im, prirodzene, ani pohľad na ich cenníky.
„Banky rady vyjdú klientom v ústrety a nemali by problém ani s väčším rozsahom zverejňovaných údajov o poplatkoch,“ hovorí Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie. Aj keď pripomína, že podľa jednorazového prieskumu bankových cenníkov, ktorý si dala robiť Európska komisia ešte v roku 2009, patria slovenské banky medzi tie s najprehľadnejšími a najjednoduchšími sadzobníkmi.
„Keďže kompletné cenníky sú na webe, stačí ich zozbierať. Tak ako to v jedinom prieskume tohto druhu dokázala urobiť v roku 2009 napríklad i Európska komisia,“ hovorí zástupca bankovej asociácie. Slovenské banky v tomto európskom porovnávaní vyšli lacnejšie než priemer, hoci neboli najlacnejšie.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
