Bude rok 2013 tým, keď Španielsko konečne uvidí svetlo na konci dlhého a temného tunela krízy? Žiaľ pre Španielov, z ktorých každý štvrtý je nezamestnaný a tí, čo prácu majú, si ju zväčša držia len vďaka zníženiu miezd – pravdepodobne nie.
Najväčšou neistotou nového roka je konzervatívny kabinet Mariana Rajoya, ktorý bude nútený požiadať o záchranu EÚ a, čo je najpodstatnejšie, dostane spolu s ňou aj podmienky. Španielske vládne úvery, ktorých úroky v lete dosiahli historických maxím, sú v pokojnejších vodách, odkedy Európska centrálna banka ohlásila plán výkupu štátnych dlhopisov. Ale ide o veľmi krehké prímerie. Trhy sa upokojili, búrky na nich sú však len otázkou času. Potom Španielsko nebude mať inú možnosť, len požiadať Európsky stabilizačný mechanizmus o úver.
Hra o čas
M. Rajoy hrá o čas, pretože vie, že s pomocou prídu veľmi bolestivé požiadavky. Na ubrzdenie narastajúceho verejného dlhu bude musieť zaviesť nové úspory, napríklad v zdravotníctve a vzdelávaní. Možno bude nútený dokonca škrtať dôchodky, čo na rozdiel od Grécka zatiaľ Španielsko nemuselo. Hoci vláda má solídnu parlamentnú väčšinu, tieto opatrenia premiérovi na popularite nepridajú. Porastie sociálne napätie. Len v prvej polovici tohto roka sa v Madride odohrávalo v priemere sedem demonštrácií denne. V roku 2013 bude viac štrajkov aj protestov.
Pomoc zo stabilizačného mechanizmu treba prirátať k už dohodnutým sto miliardám eur na záchranu španielskych bánk podľa dohody z júla. Jednou z jej podmienok bolo aj vybudovanie zlej banky, na ktorú by prešli zlé úvery iných bánk. Úradníci však nedodržali harmonogram a zlá banka stále nemá pravidlá. Kým je to tak, firmy v Španielsku – hlavne tie malé a stredné – budú naďalej trpieť nedostatkom úverov. A keď sa konečne zlá banka vybuduje, hodí na trh množstvo realít, čím hodnota domov a bytov ďalej klesne. Spolu s výkonom stavebníctva.
V tomto scenári sa ekonomika spoľahne na svoju exportnú kapacitu. Čo je pomerne temný predpoklad, pretože hlavné trhy pre španielske produkty očakávajú v budúcom roku len veľmi mierny rast. Nezamestnanosť porastie zo súčasných už aj tak nebezpečných výšok. Niektoré predpovede hovoria o 27 percentách, čo je viac než šesť miliónov nezamestnaných. Pokračovať bude i recesia, podľa niektorých ešte hlbšia než v tomto roku. Odborníci hovoria o poklese HDP až o pol druha percenta, čo je výrazne viac než vládou očakávaných pol percenta.
Španielsko nesplní kritériá deficitu verejných financií v tomto a takmer určite ani v budúcom roku, na ktorý mu EÚ nastavila cieľ 4,5 percenta. Predpovede hovoria o 5,9 percenta a 123 miliardách eur splatného dlhu. Preto sa bude Rajoyova vláda snažiť získať na zníženie deficitu od EÚ viac času, aspoň štyri až päť rokov, aby škrty neboli také bolestivé. Najväčšou obavou je grécky začarovaný kruh, keď úsporné opatrenia zadusili rast a prehĺbili recesiu. Otázkou je, či sa už únia poučila.
Baskovia a Katalánci
Na domácom politickom poli vzrastie regionálne napätie. Jednou z požiadaviek pomoci bude posilniť centrálnu kontrolu nad rozpočtom 17 autonómnych provincií, ktoré predstavujú polovicu celkových verejných výdavkov. Počuť hlasy po znovucentralizácii, proti čomu protestujú aj regióny, kde vládne Ľudová strana M. Rajoya.
Najväčší odpor však bude cítiť z Baskicka a hlavne Katalánska, dvoch bohatých regiónov, ktoré budú odmietať akékoľvek zásahy do autonómie. Baskovia sa nevzdajú práva vyberať vlastné dane – túto výsadu žiadajú i Katalánci. S krízou rastú i separatistické nálady živené pocitom, že Madrid Katalánsku berie viac, než mu potom v daniach vracia. Po Rajoyovom odmietnutí rokovať o lepšom rozdeľovaní vyhlásil katalánsky prezident Artur Mas po uzavierke ročenky na 25. novembra predčasné voľby, od ktorých sa očakáva jeho víťazstvo. A hrozí referendom o nezávislosti Katalánska. Madrid s Barcelonou si však pravdepodobne nakoniec sadnú za rokovací stôl, pretože jednostranná nezávislosť by bola pre obe strany katastrofou. Aj EÚ, ktorá sa nemieni na spore zúčastňovať a nemá záujem o ďalšiu nestabilitu v Španielsku, bude M. Rajoya tlačiť k dohode.
Autorka je redaktorka španielskeho denníka La Vanguardia.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Foto - Profimedia.cz
