Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND
Kažimír: Sme veľmi veľmi ďaleko od cieľa
Svetové centrálne banky musia dať trhom jasne najavo, že ponechajú úrokové sadzby na vyššej úrovni aj dlhší čas, aby sa inflácia znížila na cieľové úrovne.
V blogovom príspevku to uviedli predstavitelia Medzinárodného menového fondu. Toto varovanie MMF prichádza uprostred citeľného uvoľnenia finančných podmienok. Investori totiž začali počítať s tým, že úrokové sadzby sa blížia k vrcholu a centrálne banky ich budú vďaka ústupu inflácie znižovať. Európska centrálna banka však zatiaľ začiatkom februára ďalej sprísnila menovú politiku a signalizovala, že v tom bude pokračovať.
Rada guvernérov ECB zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak od 8. februára zvyšuje na tri percentá, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta. V komentári to obhajoval člen Rady a guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.
„Aj keď je januárový pokles inflácie pod deväť percent veľmi vítaný, sme stále veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod. Zároveň sa obávam, že jadrová inflácia môže tvrdohlavo zotrvať na privysokých úrovniach a to je neprípustné,“ napísal.
Tlmočil, že ECB má aj v marci v úmysle zvýšiť sadz-by o ďalších 50 bodov, pričom si nemyslí, že toto zvýšenie bude posledné. „Za predpokladu, že marcové a následne júnové odhady ukážu pokles inflácie k cieľu, môžeme začať opatrne hovoriť, že sa nám darí krotiť inflačnú beštiu,“ uviedol šéf NBS.
Dlhová brzda drží v šachu budúci rozpočet
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvaná dlhová brzda, nie je v súčasnom znení zosúladená s pravidlami pre výdavkové limity. Znižuje to ich funkčnosť a je potrebná rýchla modernizácia dlhovej brzdy, upozornil v Národnej rade SR predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. „Doterajšie sankcie dlhovej brzdy budú vyžadovať náhle vyrovnaný rozpočet na rok 2024, čo môže destabilizovať ekonomiku,“ varoval. RRZ apeluje na prijatie už skôr predloženej novely, ktorá by tieto pravidlá uviedla do súladu s reálnymi potrebami a vývojom ekonomiky.
Digitalizácia evidencie cenných papierov
Centrálny depozitár cenných papierov SR umožňuje od 1. februára klientom podávať všetky požiadavky nepretržite. Postupnú digitalizáciu procesov prináša nový online portál. Emitenti cenných papierov, zaknihovaných aj listinných, môžu prostredníctvom neho uzavrieť zmluvy o registrácii emisie alebo o vedení zoznamu akcionárov (pri listinných akciách na meno) a podávať príkazy na zmeny. Cez webovú stránku je tiež možné získať rôzne typy výpisov alebo vybaviť pridelenie medzinárodného kódu ISIN.
Hirman už nechce kvóty na skladovanie plynu
Ministerstvo hospodárstva SR sa po dohode s poslancami Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti rozhodlo vypustiť z návrhu novely zákona o energetike pravidlá skladovania plynu. Tie mali zakotviť povinnosť dodávateľov mať na Slovensku uskladnené isté minimálne množstvo plynu. Rezort avizoval, že v nasledujúcich mesiacoch navrhne optimálne riešenie, podobné praxi ostatných členských krajín EÚ.
To má dosiahnuť, že slovenský trh zostane pre obchodníkov atraktívny, ceny plynu nebudú rásť a zároveň budú zabezpečené stabilné dodávky. Strana SaS navrhované zmeny kritizuje. „Karel Hirman ruší povinnosť a nepredloží zákon do parlamentu. Podľahol energetickej loby. Ukazuje sa opäť, že je slabý minister a že nekoná v záujme krajiny,“ vyhlásil predseda SaS a bývalý minister hospodárstva Richard Sulík na adresu súčasného ministra. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Karola Galeka je Slovensko zraniteľnou krajinou, pretože pri znižovaní dodávok z Ruska je už takpovediac „na konci plynovej rúry“.
Minister Habeck chce vybojovať dohodu o zelených dotáciách s USA
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck vyjadril nádej, že obchodnému sporu Európskej únie so Spojenými štátmi pre takzvané zelené dotácie sa dá vyhnúť. Zdôraznil, že Európa a USA majú spoločné hodnoty, a verí, že je možné vybudovať „zelený most“ cez Atlantik. Európski lídri sa obávajú nového amerického zákona o znižovaní inflácie (IRA), ktorý počíta s miliardovými investíciami do technológií na ochranu klímy vyrábaných v USA.
V EÚ to vyvoláva obavy z konkurenčnej nevýhody a tlaku na výrobcov, aby presťahovali výrobu do USA. R. Habeck a francúzsky minister financií Bruno Le Maire preto zamierili na návštevu Washingtonu, aby vyrokovali výnimky pre európsky dovoz do USA a spravodlivé podmienky v hospodárskej súťaži medzi obomi trhmi. Následný summit EÚ má vyjasniť možnosti zvýšenia štátnej pomoci pre európsky priemysel.
Plynový obchvat Ruska
V rámci snáh o diverzifikáciu zdrojov by Európska komisia mala podporiť rozvoj tranzitnej infraštruktúry juhovýchodnej Európy. V Baku na to vyzval maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.
V prejave na konferencii Južný koridor zemného plynu a zelená energia uviedol, že využívanie zemného plynu z Azerbajdžanu je v strednej Európe reálnym scenárom. Na to je však potrebné čo najskôr dobudovať sieť v juhovýchodnej Európe. Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Slovensko sa podľa neho s touto požiadavkou už obrátili na Európsku komisiu.
Trh s elektrinou sa neintegruje
Zložité pravidlá a slabé monitorovanie trhu naďalej bránia vytvoreniu cezhraničného trhu s elektrinou v EÚ, uviedol Európsky dvor audítorov (ECA). Roky po jeho plánovanom dokončení v roku 2014 krajiny EÚ stále ešte nezaviedli spoločné pravidlá a v potrebnej miere nezvýšili kapacitu pre cezhraničné prenosy.
Tretí blok Mochoviec beží
Slovenské elektrárne prifázovali k sieti postupne obidva turbogenerátory tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Postup k plnému výkonu nového bloku pokračuje testami na výkonových hladinách 20 až 35 percent a následne až do sto percent výkonu. Celý výkon bloku bude 471 megawattov, čo pokryje približne 13 percent celkovej spotreby elektriny a zabezpečí sebestačnosť Slovenska.
8,5 percenta
Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v januári 2023 kleslo na 8,5 percenta z 9,2 percenta v decembri, informoval Eurostat. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. Inflácia v Nemecku nebola do údaja zahrnutá.
100 dolárov
Krajiny EÚ stanovili cenový strop 100 dolárov za barel na ropné produkty z Ruska, ktoré sa obchodujú vyššie ako ropa, ako je napríklad nafta. Pre produkty, ktoré sa obchodujú nižšie, ako napríklad vykurovací olej, platí strop 45 dolárov.
233 miliónov eur
Inštitúcie podnikajúce vo finančnom sektore SR odviedli vlani za rok 2021 na daniach 233,8 milióna eur – o 81,5 milióna eur viac ako rok predtým. Ich súhrnný hospodársky výsledok po zdanení za rok 2021 bol takmer 800 miliónov eur.
100 miliárd libier
Analýza Bloomberg Economics ukázala, že brexit stojí ročne britskú ekonomiku 100 miliárd libier, pričom zasiahol všetko od podnikových investícií až po trh práce. Tri roky po vystúpení z EÚ médiá hovoria o bregrete – pocite sklamania z brexitu.
Ďalšie dôležité správy
