Poľudštime svet, kým nie je neskoro

S. Hilton (na úvodnej fotografii) je v Spojenom kráľovstve známy najmä ako poradca bývalého premiéra Davida Camerona. S politikom sa však po rokoch rozkmotril a v závere jeho kariéry, teda do demisie po referende o vystúpení z EÚ, ho aj ostro kritizoval. Dnes S. Hilton žije a pôsobí v Kalifornii, kde riadi technologický start-up zameraný na transparentnosť politických kandidátov vo voľbách. Najnovšie spolupracuje aj s konzervatívnou televíziou Fox News. V amerických prezidentských voľbách podporil kontroverzného Donalda Trumpa.

Ale poďme ku knihe. Čo je vlastne tá ľudskosť, po ktorej autor tak prahne? Možno ju chápať v prvom rade ako vzájomnú blízkosť, porozumenie, zameranie sa na dobro človeka a na ľudskú mierku vecí. Autor však termín používa aj širšie – ako spravodlivosť, spokojnosť a životné šťastie. Dôležité pri tom je nezabudnúť, že za všetkou činnosťou je v konečnom dôsledku človek. Veľmi zjednodušene možno knihu označiť za všeobecný návod, ako robiť všetko lepšie.

A čo je ono „všetko“? Je to naozaj skoro všetko – kniha je rozdelená do dvanástich kapitol, pokrývajúcich rôzne oblasti spoločenského života. Od politiky cez školstvo, biznis, príjmovú nerovnosť až po urbanistiku a výchovu detí. Každá má podobnú štruktúru. Autor najprv načrtne problémy, často na konkrétnych odstrašujúcich príkladoch. Napríklad ako ľudia zbytočne umierajú na rôzne nákazy v nemocniciach pre nedostatok osobnej starostlivosti zo strany lekárov a sestier. Potom uvažuje nad riešeniami a dodáva príklady, ako sa jednotlivé sektory dajú „poľudštiť“.

Steve Hilton: More Human – Designing a World Where People Come First. WH Allen, 2016, 528 s. Zdroj: WH Alen

Steve Hilton bol v rokoch 2010 – 2016 hlavným stratégom britského premiéra Davida Camerona. Je zakladateľom start-upu Crowdpac, ktorý sumarizuje informácie o volebných kandidátoch a umožňuje ich crowdfunding. Pôsobí v think tanku Policy Exchange a učil tiež na Stanfordskej univerzite.

Biznis ako politika

Čitateľa TRENDU môžu najviac zaujímať kapitoly venované kapitalizmu a podnikaniu. Pozitívom je tu autorova relatívna ideologická neutrálnosť. S. Hilton pracoval pre pravicovú Konzervatívnu stranu a pozná prínosy slobodného podnikania. V mnohom je však jeho svetonázor aj ľavicový, keď vo fungovaní neriadených síl trhu vidí zlyhania. „Chybná nie je myšlienka kapitalizmu, ale podoba, ktorú sme mu umožnili na seba prebrať,“ píše.

Pod paľbu kritiky sa dostáva najmä veľký biznis. Korporácie, ktoré sa z titulu svojej trhovej sily a dôležitosti stávajú istým spôsobom súčasťou verejného záujmu, by podľa autora mali platiť aj vyššie dane. Z tohto pohľadu sa špeciálne odvody pre regulované odvetvia zavedené druhou vládou R. Fica nemusia zdať až také nezmyselné.

Vláda, biznis aj životy, ktoré žijeme – to všetko sa stalo príliš veľké, vzdialené a neosobné

Zjavným a často kritizovaným príkladom sú banky, ktorých finančná nestabilita spôsobila hospodársku krízu a potrebu záchrany z verejných zdrojov. Tvrdí sa, že si sprivatizovali zisky, ale znárodnili straty. Podobných príkladov, keď hospodársky vplyv prerastá do politiky, je však viacero. Autor spomína potravinársky biznis, ktorý si zabetónoval nehumánne podmienky pri chovaní zvierat. Tie sa reguláciou darí zlepšovať len veľmi pomaly. Čitateľ si môže jednoducho vyhľadať napríklad fotografie „voľného chovu“ kureniec v halách, ktoré pripomínajú skôr priemyselné továrne.

Lacné jedlo na pultoch obchodov nás stojí oveľa viac, ako je na prvý pohľad zrejmé, znie autorov odkaz. Poukazuje aj na zdravotné problémy, prameniace z pridávania veľkého množstva cukru a soli do potravín. „Nevieme, odkiaľ sú naše produkty a ako boli vyrobené, priveľa šéfov nevie o skúsenostiach svojich zamestnancov a spotrebiteľov,“ píše S. Hilton o podnikaní, ktoré stráca kontakt s človekom.

Hodnota za peniaze

Za jeden z kľúčových problémov autor považuje koncentráciu politickej a hospodárskej moci v rukách relatívne malého počtu osôb. „Aj keď som fanúšikom trhov a decentralizácie, taktiež silno verím v