Poľsko medzi demokraciou a demokratúrou

„Bola tu vtedy dosť bieda, na druhej strane veľká sloboda a na konci monarchie i demokracia,“ hovorí profesor z Krakova, s ktorým sme sa stretli na stanici v Rzeszówe. „Dnes je aj tu nebývalá prosperita, ale s demokraciou to ide z kopca.“

Kto nie je slepý a hluchý a rozumie trochu po poľsky, nemôže to v dnešnom Poľsku nevidieť a nepočuť. Nesmie sa, samozrejme, pozerať na tunajšiu „verejnoprávnu“ televíziu alebo počúvať poľské rádio. Tam vládne, ba priamo prekvitá stranícka propaganda. Podobne ako v novinách a týždenníkoch podporovaných vládou, ktoré od mimovládnych rozoznáte hneď. V provládnych je veľa inzerátov štátnych a pološtátnych firiem, v tých kritických k vláde nie je skoro nič.

Aj tak sa to dnes v Poľsku robí. Hlavný boj však sa nevedie o médiá, ale o súdy. Nie som odborník na právo, právny štát, nie som fanúšik opozície. Preto načúvam povolanejším stanoviskám. Európskej komisii, európskemu súdu či Benátskej komisii Rady Európy. Všetci hovoria, že poľská „súdna reforma“ smeruje k likvidácii nezávislosti súdov a podriadeniu justičného aparátu vládnej moci.

Sudcov, ktorí sa nechcú podriadiť kabinetu, nazývajú