Politika Elona Muska kvári Teslu, Spojené štáty aj svetovú demokraciu

Mnohých šokovalo minulotýždňové rozhodnutie Donalda Trumpa zmeniť Biely dom na showroom Tesly. Prezident predvádzal jej autá na príjazdovej ceste k Bielemu domu a oznámil, že si vybral jedno z nich – čerešňovočervený Model S. Pri zámere podporiť automobilku Elona Muska sa prezident USA stal hlavnou postavou bizarnej reklamy, ktorá potvrdila, že nie všetko je v poriadku. Akcie Tesly sa počas predchádzajúceho dňa prepadli o pätnásť percent a od decembrového rekordu stratili polovicu hodnoty. 

Zdravá automobilka by nepotrebovala, aby prezident označoval demonštrantov v jej predajniach za teroristov. „Ak sa chcete dotknúť Tesly, ísť do obchodného zastúpenia, robiť čokoľvek, radšej si dávajte pozor, pretože pôjdeme po vás,“ podporila prezidentove slová generálna prokurátorka Pam Bondiová. 

Automobilka čelí simultánne klesajúcej cene akcií, frustrácii investorov, spotrebiteľským bojkotom a niekedy násilným protestom v zariadeniach po celej krajine. V marci protestujúci podpálili niekoľko supernabíjačiek Tesly v nákupnom centre v Massachusetts. Vandali v Marylande nastriekali nápis „No Musk“ na jej budovu spolu so symbolom svastiky. Vo februári muž oháňajúci sa poloautomatickou zbraňou vystrelil na predajňu v Oregone. Pred niekoľkými týždňami zrejme rovnaký muž zaútočil na predajňu Molotovovým kokteilom. 

Od inaugurácie prezidenta zaznamenali v zariadeniach Tesly viac ako tucet násilných alebo deštruktívnych činov. Nie je to príliš prekvapujúce. E. Musk pre mnohých voličov predstavuje najradikálnejší variant Trumpovej politiky MAGA, čo vzbudzuje nedôveru medzi demokratickými voličmi. Zároveň nadviazal priateľské vzťahy s krajne pravicovými politikmi v Európe a urobil gesto pripomínajúce nacistický pozdrav. Jeho imidžu nepomáhajú ani drastické škrty vo federálnej vláde prostredníctvom Oddelenia pre vládnu efektivitu DOGE.

Kroky DOGE  spôsobujú hnev nielen medzi federálnymi pracovníkmi a demokratmi, ale aj v samotnom hnutí MAGA. Dokonca aj jeho zakladateľ Steve Bannon nazval E. Muska „skutočne zlou osobou“ a minulý týždeň povedal, že „chce presadiť svoje šialené experimenty a hrať sa na Boha bez akéhokoľvek rešpektu k histórii, hodnotám alebo tradíciám krajiny“.

McNamarov omyl

Radikálne vládne škrty nevznikli v hlave D. Trumpa. To E. Musk v auguste vo veľkom predvolebnom rozhovore s prezidentským kandidátom navrhol výrazné osekanie štátnej správy. Keďže republikánskeho kandidáta podporil sumou 288 miliónov dolárov, získal jeho priazeň a následne aj moc víziu realizovať. Pravdepodobne ide z jeho strany o presvedčenie o neefektívnosti štátu, no zároveň o zištnú politiku. Tesla vedie desiatky súdnych konaní s regulátormi, ktorí jej „bránia“ v podnikaní z environmentálnych, bezpečnostných či iných dôvodov. Byrokracia brzdí Muskov biznis a jej zoštíhlenie či úplne zosekanie mu pomôže. 

Myšlienka štíhleho štátu je navyše veľmi populárna medzi republikánmi už od čias Ronalda Reagana, a to dokonca napriek tomu, že počas jeho prezidentovania sa americká verejná správa nafúkla. Pokusy optimalizovať štátnu správu sú také staré ako ona samotná. Nikto však pri nich príliš neuspel. Mnohí veria, že génius E. Musk to dokáže.  

Zlyhaných príkladov je mnoho. John F. Kennedy vymenoval za ministra obrany výkonného riaditeľa spoločnosti Ford Motor Roberta McNamaru. Ten rovnako ako E. Musk prezentoval arogantnú istotu, že obchodné techniky a praktiky, ktoré používali v súkromnom sektore, možno použiť na „opravu“ vlády, píše David Halberstam v knihe The Best and the Brightest. 

McNamarov fetišizmus kvantitatívnych meraní je zachytený v mantre, ktorá sa mu pripisuje: „Ak to nemôžete zmerať, nemôžete to riadiť.“ D. Halberstam rozpráva príbeh o výlete do Saigonu, kde minister obrany požadoval, aby mu americkí generáli poskytli presné čísla o počte tiel, o ukoristených zbraniach a miere infiltrácie nepriateľa, ale neobťažoval sa navštíviť bojiská alebo hovoriť s vojakmi v poli.

Po návrate do Washingtonu predložil prezidentovi Kennedymu štatistiku naznačujúcu, že Vietkong je na pokraji kolapsu. „McNamarova vojna“, ako ju nazval jeden senátor, by trvala ďalšie desaťročie, pripravila o život desaťtisíce amerických vojakov a stála amerických daňových poplatníkov mnoho miliárd dolárov. Vo svojej autobiografii R. McNamara priznal, že sa „strašne mýlil“. Jeho mantra sa odvtedy stala známou ako McNamarov omyl.

Hľadanie mŕtvych