Pravidelné stretnutia politikov organizuje spomedzi veľkých médií už len RTVS a TA3. Markíza či denníky naskočia na vlak len krátko pred voľbami, čo znamená, že moderátori debát si nemajú ako cibriť zručnosti. Ako treba čítať politické diskusie, aby nás politici neoklamali politickým marketingom? A ako by mala vyzerať ideálna debata?

My sa pozeráme, politici pracujú

Základný manuál na pozeranie politických diskusií sa začína radou: Nerozčuľovať sa, naozaj to nie je potrebné. Nepreceňujme sa. Nie všetky reči politika, hlavne toho z opačného názorového spektra, sú určené práve nám. Politik ich smeruje predovšetkým svojim voličom. To sa nedá bez toho, aby nezasiahli aj nás.

Pri politických diskusiách využíva politik čas, ktorý dostal zadarmo, a tvrdo pracuje na svojom mediálnom obraze. Toto musia diváci akceptovať. Prekuknúť tento obraz a vytvoriť divácky atraktívne prostredie je zas úlohou dramaturgie a moderátora. Z formálneho hľadiska musí moderátor zasahovať do priebehu diskusie. To politikov nijako neobmedzuje v tom, že hovoria to, čo oni považujú za potrebné. Odpovede na otázky dokážu šikovne zaobaliť do širších „nedeľných posolstiev“.

Problém je, že už takéto nastavenie pravidiel politických diskusií by malo politikom stačiť. No nestačí. Najradšej by určovali témy, a dokonca aj osoby, s ktorými majú diskutovať. To sa im nesmie dovoliť. Potom by si ich rovno mohli sami moderovať. Televízie by mali každú snahu o zásah do skladby debaty medializovať, len tak ostanú politické diskusie pre divákov. Reálne sa tak v minulosti stalo len zriedka. Veď pravidelné zostavovanie diskusií s atraktívnymi hosťami je do určitej miery obchod.

Dobrý politický marketing, zlá diskusia

Vrtieť psom sa bez médií nedá. Médiami by však nemali informácie len prechádzať. Treba s nimi aj odborne pracovať. Rozhovor či diskusia môžu ukázať ďalší rozmer politiky. V politických debatách sa robí politika pred očami verejnosti. Aspoň tak to vnímajú diváci. Skutočnosť je však jednoduchšia. Politici dopredu poznajú témy, len amatér by sa nepripravil na najostrejšie otázky, keď je isté, že moderátor ich určite vytasí. A aj diváci očakávajú, že politik bude čeliť otázkam moderátorov. Odpovede politika musí moderátor/ka rešpektovať, môže však citovať protistrany alebo ponúkať fakty, ktoré politik interpretuje ináč. Pripravený politik ponúka odpovede, ktoré zväčša nevybočia z úzkeho rámca. Najčastejšie ide o uveriteľnú komunikačnú stratégiu, ktorá pozná rôzne fázy obhajoby. Tento scenár umožňuje, aby bol politik vo svojich odpovediach konzistentný a aby si vyslovené fakty pamätal. Ak by odpovedal nepripravený, pohotový moderátor môže využiť príležitosť a chytiť ho za slová, poukázať na nesúlad tvrdení alebo prelomiť celú komunikačnú stratégiu.

Samozrejme, na takýto argumentačný súboj musí mať moderátor dostatok časového priestoru. Ten je k dispozícii len málokedy. Aj s tým politici rátajú. Vedia, že po dlhšom naťahovaní spravidla vyhrajú oni, lebo moderátor musí posunúť diskusiu ďalej. V kritických momentoch ohrozený politik vytiahne na moderátora neférový útok a začne byť osobný. Tu už musí pohotovo reagovať moderátor, ak nie je vycvičený na krízovú situáciu, bude vyzerať ako amatér.

Nemusia to vidieť všetci

Politik určite nebude cúvať. Je na návšteve v obývačkách voličov, emócie a populizmus do istej miery dovoľujeme každej návšteve. Pre politikov je najdôležitejšie to, čo si z ich návštevy zapamätáme. Tí, ktorí diskusiu sledovali, sa stávajú jej referentmi pre najbližšie okolie. Vo svojom krátkom zhrnutí určite použijú tie argumenty, ktoré počuli, ktorým porozumeli a sú v prospech ich politických favoritov. Dokonca aj informácia referenta o tom, že „zase sa len hádali“, má svoju politickú hodnotu. Nositeľ tejto informácie, ktorý môže byť považovaný do istej miery za odborníka na politiku (lebo hrdinsky vydrží sledovať diskusie), svojmu okoliu komunikuje, že ani tento týždeň sa v politike nič výnimočné nestalo. Takto sa vytvárajú vzťahy, ktoré sa dajú manažovať.

Pozor aj na tie diskusie, z ktorých máte pocit uspokojenia. V štúdiu je dusno, konflikt sa zdá taký vyostrený, že nikomu nenapadne, že ide sčasti o divadlo. V politike sú aj niektoré veci zložito pripravené tak, aby jednoducho len vyzerali. Nie každá kauza je monotematická. Veľká mediálna aféra môže mať v realite ešte obludnejšie aspekty. Tie však nie je politicky vhodné riešiť pred zrakom verejnosti. Občas sa to dá postrehnúť. Politický spor v štúdiu vykazuje znaky dohodnutých hraníc vedenia konfliktu. Kritik ich prekvapujúco neprekračuje, aj keď ho na to moderátor vyzve. Najčastejšie nastoľuje otázku, čo tým chcel politik konkrétne povedať alebo prečo to „vtedy“ neoznámil na polícii. Ak moderátor cíti, že politik nechce ísť ďalej, môže na neho tlačiť, nemal by však prekračovať mieru, lebo by už robil politiku on. A to by nemal.

Autor je mediálny analytik spoločnosti NEWTON Media.