Politická diskusia o Grécku je na Slovensku tragicky obmedzená

Aj keď je pravda, že nikto neplatí rád, pohoršenie nad možnosťou, že by sa Grékom znovu pomohlo, bolo zrejme najviac vidieť na slovenských politikoch. Reprezentácia krajiny sa chcela novému „plateniu“ Grékom vyhnúť za každú cenu. Aj keby na to mala republika doplatiť.

Súlad medzi stranami

V televíznej debate, ktorá sa konala deň po gréckom referende, premiér Robert Fico s potešením poznamenal, že pokiaľ ide o Grécko, je to „jedna z tém – ako to bolo v prípade migrantov –, kde cítiť súlad medzi politickými stranami“. Stojí za pozornosť, že tento nadstranícky súlad je založený aj na falošných predpokladoch a najmä na ignorovaní úskalí a hrozieb.

Bezprostredne po gréckom referende slovenský premiér tvrdil, že nech už sa tam udejú „akékoľvek pohyby“, nebude to mať vplyv na finančnú situáciu Slovenska. „Neprídeme o žiadne peniaze, lebo Slovensko nedalo cashové hotové peniaze Grékom... My máme jednoducho len garancie a tie garancie jednoducho budeme si vymáhať.“ Premiér sa v tejto veci – prinajlepšom – jednoducho mýli, na čom sa zhodli viacerí ekonomickí analytici.

Slovenská republika sa zaručila za dlhopisy v hodnote 1,6 miliardy eur, ktoré vydal euroval. Keby Gréci svoje dlhy nesplatili, „budú sa prostriedky vymáhať od ručiteľov, ktorým je aj Slovensko“, skonštatovala ekonómka Mária Valachyová. Analytik INESS Martin Vlachynský pripomenul, že záväzkom Slovenska je aj dlh, ktorý máme pre Grécko voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) aj voči Európskej centrálnej banke (ECB).

A tiež poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak z európskeho zúčtovacieho systému odíde Grécko, tak nám vzniknú ďalšie povinnosti. „Sčítané a podčiarknuté, vo vzduchu momentálne pre Slovensko lieta hodnota zhruba 3,1 až 3,2 miliardy eur. Bankrot pravdepodobne nebude na sto percent hodnoty, ale bavíme sa o mnohých desiatkach percent z tohto čísla,“ uzavrel M. Vlachynský.